Globálny pakt o migrácii by mali štáty OSN prijať na konferencii v Marakéši v prvej polovici decembra, v januári ho formálne potvrdí Valné zhromaždenie OSN. Snemovňa v septembri vyzvala vládu, aby jej do polovice novembra oznámila, s akým stanoviskom českí zástupcovia do Maroka pocestujú. Opozičná ODS a SPD vtedy nepresadili svoje uznesenia, ktoré by vyzývali vládu na odmietnutie dohovoru.
Podľa stanoviska, ktoré po zasadnutí kabinetu z minulého týždňa vypracovala česká diplomacia, pakt zastiera rozdiely medzi legálnymi a nelegálnymi migrantmi, a tým podnecuje k väčšej migrácii, vrátane migrácie nelegálnej. Černínský palác tiež upozornil na to, že v záverečnom texte dokumentu chýba jasné stanovisko, že nelegálna migrácia je nežiaduca, ktoré Česko pri rokovaní presadzovalo. Do záverečného textu dokumentu sa potom nepodarilo presadiť uznesenie navrhované Európskou úniou, ktoré by hovorilo o nútených návratoch nelegálnych migrantov ako o legitímnej súčasti migračnej politiky.
Podľa správy česká vláda pôvodne uvažovala o prijatí globálneho paktu s výhradami. Vzhľadom na obavy z toho, že tieto výhrady prestanú byť relevantné v okamihu, keď by bol pakt schválený, sa ale kabinet rozhodol k dohovoru nepripojiť.
K paktu OSN o migrácii sa odmietavo zatiaľ stavia šesť krajín EÚ
Globálny pakt o migrácii má zlepšiť medzinárodné riešenia utečeneckej problematiky, jeho cieľom je podpora bezpečnej, riadenej a legálnej migrácie a zníženie počtu prípadov pašovania ľudí a obchodovania s ľuďmi. Podobu paktu tento rok v júli odsúhlasilo vyše 190 štátov OSN s výnimkou USA, odchod z rokovania neskôr ohlásilo aj Maďarsko a Rakúsko, proti paktu sa stavia aj Poľsko a Bulharsko a pakt asi odmietne aj Chorvátsko.
Právne nezáväzná dohoda bude oficiálne prijatá na ministerskej schôdzke tento rok v decembri v marockom meste Marakéš.
Pakt má za cieľ okrem iného riešiť aj to, prečo ľudia migrujú, ako ich chrániť, ako ich v nových krajinách integrovať alebo ako umožniť ich návrat domov. Rokovania o globálnej dohode sa začali v dôsledku migračnej krízy v Európe v roku 2015, ktorá bola najväčšou utečeneckou krízou od druhej svetovej vojny. Prílev migrantov vyvolal v Európe strach z cudzincov a nacionalistické nálady.
Základom paktu je Newyorská deklarácia pre migrantov a utečencov
Právnym a politickým základom paktu sa stal text nazvaný Newyorská deklarácia pre migrantov a utečencov, ktorú v septembri 2016 prijalo 193 členských štátov Valného zhromaždenia OSN. Tá má zlepšiť medzinárodné riešenia utečeneckej problematiky, okrem iného otázky prijímania utečencov v jednotlivých krajinách, školskej dochádzky ich detí, legálneho zamestnania, ochrany pred pašerákmi či ich návrate domov. Pakt vyzýva k poskytnutiu kapacít pre presídlenie desiatich percent celkového počtu utečencov vo svete ročne. Správa na druhú stranu pripúšťa, že vlády majú právo vrátiť osoby, ktorým bol zamietnutý azyl a ktorí sa v krajine zdržiavajú bez patričného povolenia. Utečenci a migranti majú podľa dokumentu rovnako ako všetci ostatní povinnosť rešpektovať zákony krajiny, v ktorej sa nachádzajú. Štáty majú právo určiť, kto môže vstúpiť a zostať na ich územiach.
Základné kapitoly deklarácie tvorí podpora práv migrantov, otváranie ciest pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu a integráciu a tiež podpora systémov vládnutia. V deklarácii sa štáty zaviazali otvoriť rokovania o usporiadaní medzinárodnej konferencie k uzavretiu globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v roku 2018. Tento rok v polovici júla globálny pakt o migrácii schválili všetky členské krajiny OSN s výnimkou USA.
Podľa USA je dohoda nezlučiteľná s migračnou politikou krajiny
Spojené štáty sa z rokovania o pakte stiahli už vlani v decembri, pretože dohoda je podľa nich nezlučiteľná s migračnou politikou Washingtonu.
V druhej polovici júla ohlásilo odchod z rokovania Maďarsko. Uviedlo, že pakt ide úplne proti bezpečnostným záujmom krajiny a že tá dohoda pre svet predstavuje „hrozbu“. Od dohody chce odstúpiť ešte pred jej prijatím v Marakéši.
Negatívne sa k paktu stavia aj Poľsko, kde na začiatku októbra tamojší minister vnútra Joachim Brudziński oznámil úmysel navrhnúť premiérovi, aby Varšava odstúpila od paktu ešte pred jeho prijatím. Dokument podľa ministra podporuje nepovolenú migráciu.
Obsahové výhrady má aj Rakúsko
Tiež rakúsky kancelár Sebastian Kurz a vicekancelár Heinz-Christian Strache 31. októbra oznámili, že Rakúsko pakt nepodpíše. Ako dôvod uviedli zásadné obsahové výhrady. Podľa nich dohoda nepomáha riešiť migračné otázky, ohrozuje rakúsku suverenitu vo veciach migračnej politiky a stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou. V pondelok sa lídri bulharských vládnych strán zhodli na tom, že dokument ohrozuje národné záujmy. Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovićová povedala, že „Marakéšsku dohodu“ nepodpíše, hoci chorvátska vláda je zatiaľ podľa všetkého ochotná tak urobiť.
O pripravovanom pakte sa stále hlasnejšie debatuje aj v Nemecku, kde je proti Alternatíva pre Nemecko (AFD). Hlasy, ktoré dohodu kritizujú, sa ale začínajú ozývať aj z vládnej CDU kancelárky Angely Merkelovej.
Podľa OSN je na svete asi 258 miliónov migrantov, čo predstavuje 3,4 percenta svetovej populácie. Oproti roku 2000 ide o nárast o 49 percent. Väčšina migrantov smeruje do krajín s vysokými príjmami – je to 64 miliónov z celkových 85 miliónov medzinárodných migrantov, ktorí odišli do inej krajiny po roku 2000. V súčasnosti poskytuje útočisko pre 60 percent utečencov z celého sveta iba desať krajín. Len v Turecku je asi 3,5 milióna utečencov.