Merkelová v parlamente uviedla, že migračný pakt OSN by mohol vo svete zlepšiť situáciu pre utečencov i pracovných migrantov a zaručiť im tak mnohé z podmienok, ktoré už v Nemecku existujú.
Nemeckí predstavitelia podľa agentúry AP dúfajú, že nezáväzný pakt obmedzí prílev migrantov do krajiny. Migranti budú môcť totiž očakávať ľudské podmienky aj inde.
„Chceme, aby sa so stavebnými robotníkmi pri výstavbe štadiónov v Katare zaobchádzalo primerane, aby neboli vykorisťovaní, aby nebola detská práca,“ uviedla Merkelová. Utečenecká kríza podľa nej ukázala, „aké dôležité je riešiť utečenectvo, no aj migráciu, v medzinárodných súvislostiach a nemyslieť si, že nejaká krajina to dokáže sama“.
Kancelárka však tiež zdôraznila, že migračný pakt nie je právne záväzný a nedotkne sa národnej legislatívy jednotlivých krajín. „Mimochodom, nič sa nebude podpisovať, nie je to právne záväzné,“ vyhlásila kancelárka, ktorú citovala agentúra DPA.
K záležitosti sa Merkelová vyjadrila počas všeobecnej rozpravy v Spolkovom sneme v Berlíne. Vo svojom prvom vystúpení pred poslancami, odkedy koncom októbra oznámila, že sa na decembrovom zjazde už nebude znova uchádzať o predsednícky post v Kresťanskodemokratickej únii Nemecka (CDU), obhajovala migračný pakt OSN aj voči kritike spolustraníkov.
Jeden z kandidátov na nového predsedu CDU, minister zdravotníctva Jens Spahn, migračný pakt v uplynulých dňoch kritizoval a žiada, aby o ňom delegáti strany na zjazde opätovne diskutovali.
Na migračnom pakte sa 193 členských štátov OSN dohodlo ešte v septembri 2016. Práce na jeho znení sa začali v apríli 2017 a schválené bolo v júli 2018. Cieľom tohto 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov.
Pakt by mali vlády oficiálne prijať na konferencii v marockom Marrákeši v dňoch 10.-11. decembra. Viacero krajín vrátane Austrálie, Bulharska, Česka, Estónska, Maďarska, Rakúska a Spojených štátov však už oznámilo, že sa k tejto iniciatíve nepripoja. V utorok sa k nim pridali aj Izrael a Poľsko.
Zástancovia paktu tvrdia, že pomôže lepšie regulovať migračné toky a bude chrániť práva migrantov. Kritici argumentujú, že ako ľudské právo je v dokumente zakotvená aj migrácia z ekonomických dôvodov.