Seehofer na kongrese policajných odborov GDP povedal, že si dokáže celkom dobre predstaviť, „že dáme polícii možnosť“ robiť po časovo obmedzenú dobu mimoriadne hraničné kontroly, napríklad „keď v Sasku zase raz zmizne mnoho kosačiek na trávu“. Narážal tým zjavne na sťažnosti niektorých obyvateľov obcí pri hraniciach s Českom a Poľskom, podľa ktorých sa po vstupe týchto krajín do schengenského priestoru, zvýšila pri hraniciach kriminalita.
Zámer zmeniť policajný zákon, ktorý by umožnil prísnejšie kontroly a nasadenie programov pre rozoznávanie tváre, na konci októbra avizovala aj samotná saská vláda. Plány politikov kresťanskej a sociálnej demokracie vtedy narazili na kritiku v Nemecku aj v Česku.
Nemecko už od jesene 2015 kontroluje svoju hranicu s Rakúskom. Dôvodom, ktorý viedol k zavedeniu tohto opatrenia ale nebola prihraničná kriminalita, ale desiatky tisíc migrantov, ktorí po takzvanej balkánskej ceste z Turecka cez Grécko, Maďarsko či západný Balkán a Rakúsko prúdili do Bavorska.
Vnútri schengenského priestoru, do ktorého patrí Nemecko aj Česko a Poľsko, by nemali stacionárne hraničné kontroly existovať. Nemecko a ďalšie schengenské krajiny ale využili možnosť ich dočasného zavedenia v súvislosti s migračnou krízou z roku 2015. Naposledy boli kontroly predĺžené na ďalšieho pol roka v polovici novembra.