V interview s ukrajinskými televíznymi stanicami Porošenko obhajoval nutnosť zavedenia stanného práva v desiatich pobrežných a pohraničných regiónoch Ukrajiny. „Nechcem, aby si niekto myslel, že sa tak deje pre zábavu alebo sú to iba nejaké hry. Ukrajina je vystavená hrozbe otvorenej vojny s Ruskou federáciou“, uviedol vo svojom prejave.
Porošenko predložil textové a obrazové informácie od ukrajinských spravodajských služieb o údajnom zhromažďovaní ruských vojsk a vojenského materiálu na hranici s Ukrajinou. Na sérii záberov, zhotovených 17. a 24. septembra, ako aj v októbri, by mala byť vidieť ruská vojenská základňa, nachádzajúca sa 18 kilometrov od ukrajinskej hranice. „Ako môžete sami vidieť, množstvo tankov na vojenských základniach pozdĺž našej hranice sa strojnásobilo. Na aké účely tam boli dislokované?“ položil si pred kamerami otázku ukrajinský prezident.
Ako ďalej dodal, zvýšené bolo v sledovanej oblasti aj množstvo vojenských jednotiek, pričom charakter ich dislokácie možno podľa jeho slov iba ťažko ospravedlniť potenciálnym vojenským cvičením.
Porošenko uviedol, že sa po incidente v Kerčskom prielive pokúšal telefonicky spojiť so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, avšak bezvýsledne. Z tohto dôvodu bol podľa svojich slov následne prinútený obrátiť sa na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú s požiadavkou, aby s ruským prezidentom prediskutovala nevyhnutnosť okamžitého prepustenia zajatých ukrajinských námorníkov na slobodu.
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa vystupňovalo, keď Rusko v nedeľu v oblasti Kerčského prielivu zajalo spoločne s posádkou tri lode ukrajinských námorných síl. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V reakcii na tieto udalosti ukrajinský parlament schválil vyhlásenie stanného práva.