S blížiacim sa termínom hlasovania v britskom parlamente o rozvodovej zmluve, ktorá bola uzavretá v nedeľu po dlhých vyjednávaniach medzi EÚ a Britániou, sú tieto otázky čoraz častejšie. Britská premiérka Theresa Mayová však aj včera v parlamente odmietla špekulovať o možnosti, že dohoda o brexite hlasovaním v parlamente neprejde. A to aj napriek tomu, že v parlamente nemá pre vyjednanú dohodu dostatočnú podporu poslancov a v Británii sa čoraz viac hovorí aj o možnosti odkladu termínu brexitu či vypísania nového referenda.
Mayová dohodu obhajovala a odmietla dokonca aj závery vládnej analýzy, podľa ktorej odchod z EÚ na základe jej plánov spôsobí spomalenie britskej ekonomiky. Analýza podľa nej nebrala do úvahy všetky rozhodnutia, ktoré by vláda mohla urobiť.
Poslanci sa podľa nej majú zamerať na rozhodnutie, ktoré pred nimi stojí, a nemajú myslieť na ďalšie scenáre. Odmietla výzvy niektorých poslancov, aby jednoznačne vylúčila brexit bez dohody. Ak parlament 11. decembra rozvodovú zmluvu s EÚ neschváli, bude potrebné zamerať sa na prípravy na „neriadený“ brexit. „Harmonogram je taký, že niektorí ľudia by naozaj museli prijať isté konkrétne opatrenia v súvislosti s brexitom bez dohody,“ vyhlásila Mayová.
Viacerí poslanci dávali najavo obavy z brexitu bez dohody, prípadne výhrady proti samotnému brexitu. Mayová však odmietla žiadosť o odklad termínu brexitu, ktorý nastane 29. marca, aby sa stihlo usporiadať referendum o brexitovej dohode. Podľa Mayovej odklad by znamenal, že rozvodová zmluva sa opäť otvorí a bude sa o nej znova vyjednávať. Akékoľvek nové referendum by podľa nej prinieslo ešte viac neistoty a rozdelenia.
Varovaní pred rizikami brexitu bez dohody medzitým pribúda. Britský rezort obrany včera varoval, že to bude mať dosah aj na vzťahy Británie a EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany obyvateľov, pretože „jadrom efektívnej bezpečnosti je úzka spolupráca“. Vyjednaná rozvodová zmluva sa totiž týka aj pokračovania spolupráce v tejto oblasti. Brexit bez dohody by zároveň znamenal, že by nebolo ani nijaké prechodné obdobie, keď Británia najmenej dva roky ešte zostane akoby členským štátom, ale bez hlasovacích práv.
Zabezpečenie pokračovania spolupráce v oblasti bezpečnosti a výmeny informácií bude zrejme jednou z priorít rýchlych vyjednávaní medzi Bruselom a Londýnom v prípade, že britský parlament rozvodovú zmluvu odmietne. Podobných čiastkových dohôd v rôznych sektoroch však bude treba veľa, napríklad na zabezpečenie hladkej dopravy. Farmaceutické firmy už dlhšie varujú vládu, že v prípade brexitu bez dohody hrozí nedostatok liekov v Británii.
Ešte väčší rozruch však vyvolalo zverejnenie vládnej analýzy o ekonomických dosahoch brexitu. Podľa ministra financií Philipa Hammonda čisto z ekonomického hľadiska by zotrvanie Británie v EÚ bolo lepšie, ako akákoľvek podoba brexitu. Podľa analýzy pri „riadenom“ brexite s dohodou by britský hrubý domáci produkt v roku 2035 mohol zaostávať o 3,9 percenta, čo by mohlo byť približne sto miliárd libier. Pri brexite bez dohody by to bolo výrazne viac, odhadovaný HDP by klesol zrejme až o sedem až deväť percent.
Šéf centrálnej banky (Bank of England) Mark Carney v tejto súvislosti upozornil, že pri brexite bez dohody Británii hrozí recesia a veľká časť ekonomiky na takýto scenár nie je pripravená. „Našou prácou nie je dúfať v to najlepšie, ale pripraviť sa na to najhoršie,“ povedal Carney pri zverejnení analýzy dosahov rôznych scenárov brexitu.
Varovania o dôsledkoch brexitu stúpenci odchodu Británie z EÚ za každú cenu odmietajú. Centrálnu banku a ministra financií kritizujú za to, že sa zapojili do „projektu hystérie“. Premiérka v každom prípade v tomto období bojuje o každý hlas v parlamente, kde hrozí, že vyjednanú dohodu odmietnu tak radikálni stúpenci brexitu, ako aj jeho odporcovia, ktorí chcú druhé referendum o brexite.
„Mayová sa snaží predať víziu Spojeného kráľovstva, v ktorej je krajina až o sto miliárd libier chudobnejšia. Dosť ťažký kšeft, ak neveríte, že alternatíva je viac ako dvakrát horšia,“ napísal portál BBC.