Protesty takzvaného hnutia žltých viest zaznamenali aj nepriamu obeť, keď pri náraze do zátarasu, ktorý postavili demonštranti, zahynul nadránom na juhu Francúzska vodič dodávky. Minister vnútra Christophe Castaner nevylúčil vyhlásenie výnimočného stavu. Na krízovej porade, ktorú prezident Emmanuel Macron popoludní zvolal, však podľa zdroja z Elyzejského paláca s kľúčovými ministrami hovoril len o posilnení pripravenosti bezpečnostných síl zasiahnuť, ak budú protesty pokračovať.
„Nič nemôže ospravedlniť to, že sú napádané bezpečnostné jednotky, drancované obchody, podpaľované verejné i súkromné budovy, ohrozovaní chodci a novinári alebo že je pošpinený Víťazný oblúk," vyhlásil Macron.
Hovorca vlády Benjamin Griveaux povedal, že kabinet posudzuje všetky spôsoby, ako zabrániť ďalším protestom. „Musíme premýšľať o opatreniach, ktoré zabránia tomu, aby sa to opakovalo,“ zdôraznil.
Pozorovatelia udalosti označujú za najhoršie občianske nepokoje vo Francúzsku za viac ako desať rokov. Niektorí dokonca tvrdia, že Francúzsko nič podobné nezažilo od búrlivého roku 1968. Francúzi protestovali už tretí víkend za sebou v rámci hnutia takzvaných žltých viest nielen pre plánované zvýšenie cien pohonných hmôt, ale proti rastu životných nákladov vo všeobecnosti. K akciám sa v sobotu v celej krajine pripojilo vyše 136-tisíc ľudí. Po násilnostiach, pri ktorých sa zranilo aj niekoľko desiatok policajtov, bezpečnostné zložky zadržali 412 osôb, pričom 378 ponechali v policajných celách.
K protestujúcim sa pripojili skupiny maskovaných mužov, z ktorých niektorí sa vyzbrojili tyčami a sekerami. V Paríži, ale aj v Toulouse, Marseille, Saint-Étienne, Dijone a ďalších mestách vandali prevracali a zapaľovali autá a rozbíjali výklady.
Minister vnútra Castaner zapochyboval o tom, či radikáli, ktorí rabovali a ničili, boli skutoční členovia hnutia žltých viest. "Žlté vesty sa nechali zahltiť profesionálnymi vandalmi, ktorí však vedia utiecť a uniknúť zatknutiu,“ vysvetlil minister Castaner, prečo medzi zadržanými bolo relatívne málo maskovaných extrémistov.
Macron sa ihneď po návrate z Argentíny, kde sa zúčastnil na summite G20, vybral do centra Paríža, aby si na vlastné oči pozrel dôsledky sobotňajších pouličných bojov. Osobitne ho pobúrilo, že demonštranti zvonka čiernym sprejom postriekali Víťazný oblúk a poškodili aj jeho interiér, pričom o polovicu tváre prišla aj socha Marianne, symbolu Francúzska. Významná turistická pamiatka francúzskej metropoly preto musela zostať zavretá.
Francúzsky prezident vyzval na usporiadanie dialógu medzi lídrami politických strán a demonštrantami a jeho vedením poveril premiéra Édouarda Philippa. Špekulovalo sa, že Macron ešte v nedeľu večer predstúpi pred národ s prejavom, v ktorom by ponúkol demonštrantom zmier, agentúra Reuters to však s odvolaním sa na svoje zdroje poprela.
Hnutie žltých viest, ktoré vzniklo spontánne, protestuje proti vládnemu plánu „ekologickej transformácie“, ktorého súčasťou je zvýšenie cien pohonných látok. Hnutie si získalo širokú podporu, podľa prieskumov protesty podporujú dvaja z troch opýtaných ľudí, a to aj napriek tomu, že blokády spôsobujú dopravné zápchy. Petíciu proti zdražovaniu pohonných látok už podpísalo vyše milióna ľudí.
Prezident Macron na viacročnom pláne „ekologickej transformácie“ trvá. Čoraz väčšiemu tlaku demonštrantov však čiastočne ustúpil, keď oznámil, že výška dane z pohonných hmôt sa v budúcnosti bude viazať na vývoj cien ropy na svetových trhoch. Pri pláne znižovania emisií skleníkových plynov chce tiež brať do úvahy záťaž na ľudí s nízkym príjmom. Podľa prieskumov verejnej mienky však väčšina opýtaných nepovažuje takéto ústupky za dostatočné. Takmer 80 percent opýtaných je proti plánovanému zvýšeniu dane z pohonných hmôt.
Daň sa má zvýšiť od januára, v tejto otázke sa Macron nechystá ustúpiť napriek prudko klesajúcej popularite. Pripúšťa síce, že ľudia sú nahnevaní a netrpezliví, ale reformy vraj bude pretláčať ďalej a „nevzdá sa demagógii“.