Potom v záchrannej veste vo vodách oceánu vedel, že sú tri možnosti, ako sa môže skončiť jeho dráma. Dve fatálne a jediná nádejne.
Ak ho nenájdu, zomrie na hladine. Od hladu, od smädu.
Ak ho vypátrajú Japonci, tiež ho čaká koniec. Šialený. Umučili by ho na smrť a potom, ako mali vo zvyku, by mu možno vypárali pečeň a zjedli ju ako kanibali.
Bol ideálnym príkladom, ako sa dá pripraviť medzinárodná koalícia, aby zastavila irackú inváziu do Kuvajtu bez toho, aby zaútočil proti Iraku.Marty Linsky z Harvardovej univerzity
Ak ho objavia námorníci USA, zostane nažive. Po štyroch hodinách vo vode mal nakoniec šťastie, že k nemu priplávala americká ponorka, ktorá pátrala po zostrelených členoch leteckých misií. O 44 rokov neskôr sa tento muž usmieval podobne, ako keď unikol smrti počas druhej svetovej vojny. Na jeseň 1988 sa radoval z víťazstva vo voľbách šéfa Bieleho domu.
Bush, v poradí 41. prezident USA, zomrel z piatka na sobotu. Mal 94 rokov.
Viedol posledné veľké víťazstvo USA
Zhruba štvrť storočia po vojne sa dostal na post, o ktorom sníva každý ambiciózny americký politik. V januári 1967 sa stal členom dolnej komory Kongresu USA. Neskôr bol veľvyslanec Spojených štátov pri OSN, potom viedol americkú diplomatickú misiu v Číne a onedlho ho vymenovali za šéfa CIA. Keď Ronald Reagan vyhral prezidentské voľby, Bush pôsobil od začiatku roku 1981 ako viceprezident a zostal ním počas celých ôsmich rokov jeho vládnutia. Až nakoniec v januári 1989 prevzal po Reaganovi moc.
Foto: SITA/AP, J. Scott Applewhite
Bush sa udržal v Bielom dome len štyri roky – na rozdiel od všetkých nasledovníkov, pretože Bill Clinton, George Bush mladší (jeho syn) a Barack Obama si zachovali podporu voličov na druhé funkčné obdobie. Napriek tomu je považovaný za mimoriadne významného niekdajšieho lídra. Nepochybne si zaslúži uznanie za svoje štátnické schopnosti, zdôrazňuje pre Pravdu profesor politológie Bruce Jentleson. „Viedol vojnu koaličných síl v Perzskom zálive proti Saddámovi Husajnovi, keď Irak v lete 1990 podnikol inváziu do Kuvajtu. Bolo to prvé veľké vojenské víťazstvo USA od skončenia druhej svetovej vojny – a posledné,“ uviedol odborník z Dukeovej univerzity.
Medzinárodná koalícia i dialóg s Moskvou
Podobne v tomto prípade vyzdvihuje Busha aj Mark Kramer, riaditeľ programu štúdií studenej vojny na Harvardovej univerzite: „Brilantne vtedy zvládal operáciu Púštna búrka – s pomocou koaličných síl – namierenú proti Saddámovmu vpádu do susednej krajiny. Po šiestich týždňoch vytlačil irackú armádu, prinútil Saddáma vzdať sa a pristúpiť na to, aby zbrojní inšpektori OSN mohli prísť do Iraku.“
Kramer považuje vtedajší výsledok za jednu z najväčších zásluh Busha na čele USA. „Bol to jeden z najveľkolepejších úspechov americkej zahraničnej politiky v posledných 50 rokoch,“ podčiarkol pre Pravdu.
Stratégiu Busha proti diktátorovi z Bagdadu vysoko oceňuje aj analytik Marty Linsky z Harvardovej univerzity: „Bol ideálnym príkladom, ako sa dá pripraviť medzinárodná koalícia, aby zastavila irackú inváziu do Kuvajtu bez toho, aby zaútočil proti Iraku.“
Bush vedel použiť nielen silu, ale dokázal aj zodpovedne postupovať diplomaticky. „Pokračoval v dialógu s Moskvou, aby sa ukončili preteky v zbrojení,“ podotkol Linsky pre Pravdu. Naopak, Busha ako menej zdatného Kramer vidí v prípade niekdajšej Juhoslávie, kde sa schyľovalo ku krvavým konfliktom. „A keď odišiel z Bieleho domu, Juhoslávia upadla do násilností,“ pripomenul.
Mal odradiť Saddáma od vpádu do Kuvajtu
Za výrazného štátnika považuje Busha aj profesor politických vied Steffen Schmidt z univerzity v Iowe. Nazdáva sa však, že nevyvinul také úsilie, aby odradil Saddáma od agresie do susedného štátu: „Nezatlačil naňho dosť silno, aby nevtrhol do Kuvajtu. Dôsledok bol ten, že Saddám si myslel, že môže podniknúť inváziu, ktorá potom viedla k vojne v Perzskom zálive.“
Bola to láska na prvý pohľad, ktorá vydržala až do konca života.
Ona mala 16 rokov a on bol o rok starší, keď sa zoznámili na tancovačke. Stala sa z toho celoživotná láska. Barbara Pierceová a George Bush sa do seba zaľúbili a po 18 mesiacoch sa zasnúbili. Na nejaký čas ich od seba oddelila iba druhá svetová vojna, keď štíhly švihák narukoval do vojenského letectva USA. Zosobášili sa v januári 1945. „Bol to prvý muž v mojom živote, s ktorým som sa bozkávala,“ zdôverila sa neskôr Barbara Bushová.
A v jej živote aj posledný, lebo zostal jediný. Aj po dlhých desaťročiach manželstva zhodne zdôrazňovali, že ich láska je rovnako silná ako vtedy, keď sa spoznali. Obaja narodení v znamení Blížencov zostali zblížení na celý život – ako vzorný manželský pár, ktorý mal až šesť potomkov. Žiaľ, s jedným dieťaťom zažili obrovskú tragédiu – keď im trojročná dcérka v roku 1953 zomrela na rakovinu. (Snímka manželov je z roku 1964, keď sa Bush usiloval o zvolenie za senátora.)
Foto: SITA/AP, Ed Kolenovsky
V súvislosti s nevyspytateľnou Saddámovou povahou, respektíve desivou hrozbou, ktorú stelesňoval, Schmidt poukázal na to, ako neskôr postupoval George Bush mladší, ktorý prišiel do Bieleho domu v januári 2001. „Jeho syn to cítil tak, že takpovediac treba dokončiť prácu a zvrhnúť Saddáma,“ uviedol Schmidt pre Pravdu. Na jar 2003 koalícia vedená Američanmi vtrhla do Iraku, čo viedlo k pádu režimu a onedlho k zajatiu exdiktátora, ktorého potom iracký súd poslal na šibenicu.
Na druhej strane Schmidt prízvukuje, že keď už išlo do najtuhšieho, Bush dokázal vytvoriť koalíciu 30 štátov proti Saddámovej okupácii Kuvajtu. „Je to presne opak toho, čo robí súčasný prezident Donald Trump, ktorý verí v Ameriku na prvom mieste,“ poznamenal Schmidt.
Nespokojní voliči
Keď sa Bush na jeseň 1993 pokúšal o znovuzvolenie, bol v neľahkej situácii. Štátnik, ktorý bol úspešný v zahraničnej oblasti, narážal doma na problémy ekonomiky. Mnohých Američanov nahneval, keď sa rozhodol zvýšiť dane napriek sľubu, že ich nezvýši. Zvlášť preto ho väčšina voličov po voľbách vysťahovala z Bieleho domu.
Zoskoky s padákom si nielen užíval, ale chcel aj inšpirovať seniorov.
Čo majú tieto čísla spoločné? 70, 75, 80, 85, 90. Vždy, keď Bush oslavoval narodeninové jubileum, rozhodol sa zoskočiť z výšin na zem. Radosť z parašutizmu si dokonca doprial ešte aj v deväťdesiatke, keď sa pohyboval už len na invalidnom vozíku.
Naposledy si užil takýto zážitok vo vzduchu pri príležitosti 90. narodenín, keď s ním zoskočil vojenský profesionál, ku ktorému bol pripútaný. Bush prízvukoval, že si to nielen vychutnáva, ale zároveň posiela odkaz iným penzistom, aby vedeli, že aj na dôchodku si človek môže užiť adrenalín dobrodružstva. (Snímka s Bushom v popredí je z jedného z jeho „jubilejných“ zoskokov padákom.)
Foto: SITA/AP, Sgt. 1st Class Kevin McDaniel
„V skutočnosti nebol zodpovedný za hospodársku recesiu, ale keďže bol prezident, voliči boli náchylní zvaľovať vinu naňho,“ ozrejmil Kramer. Myslí si pritom, že štátnický prínos zosnulého exprezidenta je nespochybniteľný: „Napriek tomu, že Bush bol v Bielom dome len jedno funkčné obdobie, budeme si ho pamätať ako jedného z najefektívnejších prezidentov USA v 20. storočí.“ Po volebnej prehre s Clintonom nezostal natrvalo zatrpknutý z neúspechu v dueli s vyzývateľom z tábora demokratov. „Na politickom dôchodku sa stal partnerom viacerých iniciatív, ktoré predstavil Clinton,“ pripomenul Linsky.
S politickými protipólmi Bush podľa potreby hľadal spoločnú reč ešte ako prezident. Jeho cennou vlastnosťou lídra bolo to, že vycítil, kde sú prípustné hranice súperenia, zdôraznil Schmidt. „Bol to džentlmen, čo vedel, že konzervatívci z Republikánskej strany potrebujú členov Demokratickej strany, aby sa dala robiť politika. Aj preto bol v mnohých smeroch úplný opak súčasného Trumpa," dodal.