Ondrejcsák: Bezpečnostná stratégia vyjadruje, ako vidíme svet

, 04.12.2018 10:00

Obáva sa zmeny zahraničnopolitického smerovania krajiny? Prečo nie sú schválené strategické dokumenty a čo si myslí o migračnom pakte OSN? Bude smerovať posilnená spolupráca v oblasti obrany v EÚ (PESCO) k európskej armáde? Odpovedá štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (nom. Most-Híd).

Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert...
Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Autor: Ministerstvo obrany

Po demisii ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka premiér Peter Pellegrini povedal, že zahraničnopolitická orientácia Slovenska sa nemení. Máte obavy, že by k tomu predsa len mohlo dôjsť alebo nie, a prečo?

Západné ukotvenie Slovenska je nemenné a o jeho zmene nemôže byť ani diskusia. Okrem toho, že je to jasne stanovené v programovom vyhlásení vlády, naša krajina je nezávisle od aktuálnej politiky integrálnym a organickým členom NATO a Európskej únie. Proti akýmkoľvek snahám zmeniť západné ukotvenie Slovenska budem bojovať. Myslím si, že si to nepraje ani drvivá väčšina obyvateľov Slovenska, ako to napríklad ukazujú prieskumy verejnej mienky.

Je migračný pakt OSN problém?

Podobne ako v prípade Ruska ma tu vyrušuje spolitizovaná debata. Pracujme s realitou. Upokojme sa, nevymýšľajme. Môžeme zatvárať oči pred svetom, ale diplomati sú na to, aby si robili prácu. Ak budú sedieť doma, tak to fungovať nebude. Keď chce niekto chrániť slovenské záujmy, musí sedieť pri stole, kde sa o nich rokuje.

Keby bolo hlasovanie o pakte vo Valnom zhromaždení OSN, boli by ste za to, aby ho Slovensko podporilo?

Ale predsa keď sa na pakt pozerám realisticky, tak v ňom nevidím nič zlé. Môžeme tento dokument odmietnuť, ale migrácia preto nezmizne. Pakt skôr smeruje k tomu, ako by sme ju mohli riešiť a mať ju pod kontrolou. Sú to jeho základné princípy.

SNS, ktorá má na starosti rezort obrany, má výhrady k bezpečnostnej a obrannej stratégii, hoci tieto dokumenty schválila vláda. Pre ňu však neprešli v parlamente. Mali by?

Áno, schválila ich vláda. Hlasovali za ne všetci. Páčila sa mi tradícia, že ich v minulosti schvaľoval aj parlament, bolo to v rokoch 2001 a 2005. Som za to, aby ich v nezmenenej podobe podporila Národná rada. Neviem si predstaviť také zmeny v dokumentoch, ktoré by znamenali kompromis v našom proeurópskom a transatlantickom vnímaní sveta okolo nás. Musíme schváliť tieto dokumenty tak, ako sú predložené. Platia ma z daní slovenských občanov, aby som pracoval s faktami a realitou. Rusko v roku 2014 podkopalo európsku bezpečnostnú architektúru, anektovalo územie Ukrajiny, vojensky napadlo suseda. Je to fakt. Môžeme napísať takú bezpečnostnú stratégiu, ktorá bude univerzálna od Uruguaja až po Zimbabwe. Ale potom to už nebude náš dokument. Bezpečnostná stratégia má vyjadriť, ako vidíme svet my. Aké sú naše záujmy a hodnoty. Môžeme mať radi ruskú klasickú hudbu alebo literatúru, napríklad ja mám Dostojevského veľmi rád. Nič to však nemení na fakte, že Rusko napadlo Ukrajinu.

Ako sa bude riešiť obrana slovenského vzdušného priestoru? Americké stíhačky F-16 ešte nemáme, zostávajú nám ruské migy.

Dôležité je, že padlo rozhodnutie o definitívnym odstrihnutí sa od ruskej technickej a materiálnej závislosti. Spomeňme si, ešte pred rokom a pol to vôbec nebolo také jednoznačné. Prvá možnosť je požiadať spojencov o ochranu vzdušného priestoru počas prechodného obdobia, kým neprídu stíhačky F-16, čiže na prelome rokov 2022 a 2023. Znamenalo by to koniec samostatného slovenského letectva na štyri až päť rokov, keďže naši piloti by stratili schopnosť lietať. Týka sa to aj podporného technického personálu, čo sú stovky ľudí. Keď ich rozpustíme, stratíme ich zručnosti. Ešte keď som bol štátny tajomník v roku 2011, vznikol na slovenskej politickej scéne široký konsenzus, že Slovensko musí byť schopné zabezpečiť samostatne ochranu vzdušného priestoru. Súhlasila s tým každá relevantná politická strana a ja to beriem ako silný politický záväzok. Druhá možnosť je, že budeme pokračovať s našimi migmi do roku 2022 až 2023. Možná je ďalšia spolupráca s Ruskom. Alebo požiadame iný štát, napríklad Poľsko, ktoré by to vedelo zabezpečiť. Ja by som presadzoval túto cestu, ak to možnosti dovolia.

Kam sa za rok, odkedy sa na nej našla zhoda, pohla posilnená spolupráca Európskej únie v oblasti obrany (PESCO)?

Kým pred rokom padli dôležité politické rozhodnutia, tento rok bol už o takpovediac mravčej práci. Prijali sme 20 záväzkov vrátane spoločných projektov. V rámci prvého kola projektov sme líderskou krajinou jedného. Slovenským príspevkom je nepriama palebná podpora – Euroartillery. Na ďalších troch projektoch sme sa podieľali. Druhé kolo projektov štáty únie schválili len pred niekoľkým dňami. Zapojili sme sa do troch ďalších.

Ako pokračuje projekt Euroartillery?

Zatiaľ sme ho nastavovali. Je to proces, ktorý bude trvať niekoľko rokov, možno aj dlhšie. Získali sme partnerov, vyjasnili sme si, čo chceme a ako to dosiahnuť. Očakávania sú pri PESCO niekedy príliš veľké, navyše sa táto iniciatíva neoprávnene redukuje len na projekty. Keď sa povie Euroartillery, tak si niekto myslí, že o rok budeme mať nový delostrelecký systém.

Budeme ho mať o desať rokov?

Vývoj určite smeruje k tomu, že sa bude vytvárať jeden zbraňový systém na celoeurópskej úrovni. Už sa to deje v ďalších oblastiach, napríklad existuje nemecko-francúzsky vývoj tanku novej generácie, hoci ešte mimo PESCO. V momentálnom štádiu projektu Euroartillery riešime harmonizáciu jednotlivých postupov. Napríklad systém kontroly paľby či to, aby sme vedeli používať tú istú muníciu. Treba vychádzať z toho, že bez ohľadu na kontext, v akom by došlo k nasadeniu slovenských ozbrojených síl v nejakom rozsiahlejšom konflikte, nikdy to nebude vojna, v ktorej budeme bojovať len my.

Čo z toho vyplýva?

V takomto aliančnom konflikte budeme bojovať napríklad s Nemcami, Talianmi, Maďarmi, Poliakmi, Čechmi. Všetci budú používať delostrelecké systémy. Potrebujeme, aby povedzme Francúzi či Česi mohli využiť našu muníciu a my ich.

Použili ste slovné spojenie aliančný konflikt. Naznačuje to, že podľa vás by v ňom bojovala Severoatlantická aliancia. Ako sú prepojené PESCO a NATO?

PESCO rieši aj problémy NATO. Neoddeľujme úniu a alianciu. Keby naozaj vypukol veľký konflikt, primárnou obrannou alianciou je NATO, ale až 22 členských štátov aliancie je členom EÚ. Keď sa pozrieme na hlavný projekt PESCO, čo je vojenská mobilita, vidíme, že problémy NATO a únie sú tu podobné. Aliancia je zodpovedná za obranu Európy. V prípade potreby sa jej jednotky musia dostať napríklad z holandských, belgických prístavov či zo západnej časti Nemecka do Poľska. Rieši to NATO aj únia. Na jednej strane je to legislatívna úloha, aby povolenia na presun boli vydané veľmi rýchlo. Na druhej strane ide o prepojenie infraštruktúry, aby sme ju vedeli využiť na presun väčších jednotiek.

Čo z finančného hľadiska prinesie PESCO Slovensku?

Posilnená obranná spolupráca automaticky neznamená, že získame financie. Peniaze môžu byť k dispozícii z rôznych zdrojov, ako je napríklad Európsky obranný fond. PESCO je skôr o harmonizácii a spolupráci. Skúste nabiť svoj mobil európskou nabíjačkou v Británii či v USA. Nebude vám pasovať do zásuvky. Teraz si predstavte, že k nám príde najlepšia americká jednotka s najnovším vybavením. Ale pre takú hlúposť by bola nepoužiteľná. O tom je PESCO. Alebo keď tanky západných armád neprejdú cez naše mosty, ktoré boli stavané na sovietske T-72.

Ako ďaleko zájsť s harmonizáciou, aká je pozícia Slovenska v súvislosti s debatou o európskej armáde?

S harmonizáciu sa dá zájsť tak ďaleko, ako je to len možné, aby sme vedeli lepšie spolupracovať. Čo sa týka európskej armády, slovenská pozícia je dlhodobo jasná. NATO je pre nás základným kameňom európskej bezpečnosti. Nie sme za duplikáciu v oblasti obrany, ktorá by odčerpávala zdroje. Sústreďme sa na oblasti, v ktorých máme nedostatky, nie na európsku armádu. Nemáme vyriešený politický rozhodovací proces, ktorý by sa toho týkal. Neviem si predstaviť, že by sa to podarilo a že by sa na to našli peniaze. Mám rád veľké idey a nápady a ľudí s víziami. Ale tieto predstavy musia byť prijateľné a realistické pre každého.

Môžeme si pod pojmom európska armáda predstaviť schopnosť lepšej nasaditeľnosti, spolupráce a harmonizácie ozbrojených síl jednotlivých európskych štátov?

V prípade, že projekt európskej armády znamená, že budeme viac spolupracovať, pokladáme to za krok správnym smerom. Keby európska armáda znamenala, že majú vzniknúť nejaké štruktúry nezávislé od NATO a členských štátov, tak sa proti tomu ohradíme.

Ako vnímate debatu o strategickej autonómii Európy?

Je to podobné ako v prípade európskej armády, čiže ide o nedostatočne definovaný cieľ. Princíp strategickej autonómie by mal znamenať, že Európa bude schopná samostatne konať v kľúčových otázkach. Vidím to na pomerne striktné rozdelenie úloh medzi NATO a EÚ. Aliancia musí mať primárnu úlohu, čo sa týka teritoriálnej obrany Európy. Priestor pre silnejšie zapojenia sa únie vidím v oblasti Sahelu, Afriky, čo sa týka operácií krízového manažmentu a stabilizačných misií. Riešenie problémov v tomto priestore je úloha pre EÚ a mohla by tu konať aj vojensky.

Jedným z dôvodov intenzívnejšej debaty o strategickej autonómii Európy je aj prezident Donald Trump. Ako hodnotíte momentálne vzťahy s USA?

Naším spojencom nie je Donald Trump alebo Barack Obama. Naším spojencom sú USA. Je pre nás podstatné mať dobré vzťahy s akoukoľvek americkou vládou. Spojené štáty sú v rámci aliancie naším najdôležitejším spojencom. Okrem toho na pracovno-politickej úrovni má Slovensko s USA vynikajúce vzťahy. Chápeme sa, čo sa nie vždy dá povedať o všetkých spojencoch. Máme na veľkú časť vecí podobný názor. Amerika, napriek Trumpovej rétorike a tweetom, neodchádza z Európy. Nič tomu nenasvedčuje. Práve naopak. Odkedy nastúpil Trump, tak ešte akceleroval kroky Obamu. Amerika je súčasťou predsunutých jednotiek NATO v Poľsku a zároveň tam pôsobia vojaci USA aj v rámci bilaterálnych dohôd. Spojené štáty pomerne veľa investovali do infraštruktúry v strednej a východnej Európe. Týka sa to aj Slovenska. V Čiernom mori je americké námorníctvo silne prítomné, rovnako je to v Rumunsku.

USA sa výrazne podieľajú na modernizačných procesoch slovenských ozbrojených síl. Aký to má vzťah s PESCO? Nemajú USA špeciálne miesto v modernizácii?

Všetko sa to dopĺňa.

Nakúpime americké vrtuľníky a stíhačky. Nemajú USA špeciálne miesto v modernizácii?

Verím vo voľnú a transparentnú súťaž. Modernizačné projekty musíme riešiť v tomto duchu. Či je to táto vláda, alebo tie, ktoré prídu. Vždy som sa za to postavil, bez ohľadu na moju pozíciu. Je veľmi dôležité, že nákup stíhačiek F-16 posilní naše strategické partnerstvo s USA. Ale všetky verejné obstarávania majú byť otvorené a každý, kto spĺňa podmienky, sa v nich môže uchádzať o zákazky.

Zapojenie sa Slovenska do PESCO

  • Projekty prvej vlny: Slovensko vedúca krajina – projekt nepriamej palebnej podpory (EuroArtillery); Slovensko člen – 1. európske zdravotnícke veliteľstvo, 2. sieť logistických centier v Európe a podpora operáciám, 3. vojenská mobilita, 4. obrnené bojové vozidlo pechoty/obojživelné útočné vozidlo
  • Projekty druhej vlny: Slovensko člen – skúšobné a hodnotiace centrá EÚ; Slovensko pozorovateľ – 1. služba monitorovania chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej obrany, 2. program spôsobilosti elektronického boja a interoperability pre budúcu spoluprácu v oblasti JISR (spoločného spravodajstva, pozorovania a prieskumu)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Róbert Ondrejcsák #zahraničná politika #PESCO #modernizácia slovenskej armády #migračný pakt OSN
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku