Predmetné rozhodnutie ukončilo vznikajúci právny spor ohľadom legálnosti podobných dohôd o zmene hraníc, uzavretých federálnymi subjektmi na území Ruska. Ten vznikol po tom, ako ingušský ústavný súd v októbri dohodu zrušil s poukazom na to, že na jej uplatnenie je potrebný súhlas občanov v referende.
Kremľom podporovanú zmluvu o výmene území a úprave vzájomnej hranice podpísali ešte v septembri prezident Ingušska Junus-bek Jevkurov a čečenský líder Ramzan Kadyrov.
Dohoda o výmene území vyvolala vlnu rozsiahlych protestov v Ingušsku, kde jej odporcovia obviňovali Jevkurova zo zrady ingušských záujmov a vyzývali ho na odstúpenie. Ingušský líder naopak tvrdil, že dohoda prispeje k stabilite celého ruského severného Kaukazu.
Čečenský prezident Kadyrov je podľa svojich slov sudcom za ich rozhodnutie „vďačný“ a verí, že otázka hranice s Ingušskom je týmto dňom vyriešená.
Kritik Kremľa Alexej Navaľnyj podľa agentúry AFP na margo štvrtkového rozhodnutia súdu naopak vyhlásil, že ide o ďalší dôkaz toho, že obyčajní občania nemajú v Rusku žiadnu možnosť rozhodovať o zásadných otázkach. Regionálni lídri môžu meniť hranice, „ako sa im zachce, ignorujúc pri tom zákon, ako aj názor a pocity ľudí“, uviedol opozičný líder na Twitteri.
Čečenci a Inguši sú príbuzné etniká patriace do tzv. vajnachskej jazykovej skupiny obývajúcej oblasť severného a južného Kaukazu. V rokoch 19361944 a 19571991 žili oba národy spoločne v rámci Čečensko-Ingušskej autonómnej Sovietskej socialistickej republiky, po rozpade ktorej sa Inguši na rozdiel od Čečencov rozhodli ostať súčasťou novovzniknutej Ruskej federácie. Napriek príbuznosti a spoločnej histórii sú vzťahy Čečencov a Ingušov poznačené dlhodobým sporom o podobu vzájomnej hranice.