Cez víkend sa, naopak, v nemeckých mestách Berlíne a Kolíne nad Rýnom stretlo podľa odhadov organizátorov až 35-tisíc ľudí, aby protestovali proti ďalšiemu využívaniu uhlia v krajine. Vláda by mala začiatkom budúceho roku predstaviť návrh na postupné obmedzenie využívania toho energetického zdroja. Uhlie stále pokrýva okolo 40 percent energetických potrieb Nemecka. AFP pripomína, že je to čiastočne preto, že sa v roku 2011 Berlín rozhodol, že zatvorí jadrové elektrárne.
Boj s klimatickými zmenami v sebe odráža všetky spoločenské dimenzie. Prinesie sociálne zmeny, keď niektoré zamestnania ako baník budú menej dôležité. Z ekonomického hľadiska bude znamenať nástup nových technológií, ale zároveň si to bude vyžadovať iné zručnosti zamestnancov. Toto všetko je výzvou pre politikov a odborníkov, ktorí sa práve stretávajú v Katoviciach, aby zhodnotili, ako bojovať z klimatickými zmenami na základe Parížskej dohody. Na nej sa vlády dohodli v roku 2015.
Poľské mesto je do značnej miery symbolickým miestom. Katovice majú bohatú banícku minulosť. No napriek slovám poľského prezidenta si uvedomujú, že v ťažobnom priemysle nespočíva budúcnosť. A aj poľský štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kurtyka povedal pre agentúru Reuters, že Varšava neplánuje otvárať nové bane.
Spravodajský server POLITICO Europe pripomína, že v 80. rokoch minulého storočia bolo v Katoviciach viac ako 12 baní. Dnes sú tam dve. Byť baníkom stále znamená mať dobrú výplatu. V Katoviciach je však nezamestnanosť na úrovni iba 4,5 percenta. Ľudia nie sú nadšení z prípadného rozširovania baní. V mestečku Imielin, asi 20 kilometrov od Katovíc, vzbudil podľa POLITICO Europe odpor plán spoločnosti PGG na posunutie baní bližšie k domom ľudí. A to napriek tomu, že mnohí obyvatelia mesta v ťažobnom priemysle stále pracujú alebo pracovali.
"Nechceme, aby sa uhlie ťažilo priamo pod našimi domami, ktoré neboli postavené tak, aby takému niečomu odolali,“ vyhlásila pre POLITICO Europe Alicja Zdziechewiczová, aktivistka z organizácie Zelený Imielin.
Na druhej strane je tu príklad Francúzska, kde ekologická daň z palív spustila sériu demonštrácií hnutia žltých viest, ktoré prerástli do násilností. Prezident Emmanuel Macron od tohto opatrenia preto zatiaľ ustúpil.
V roku 2015 vlády súhlasili, že udržia zvyšovanie globálnej priemernej teploty výrazne pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Nedávno vydaná správa panelu OSN, ktorou sa zaoberajú delegáti v Katoviciach, však varuje, že máme veľmi málo času na zníženie emisií skleníkových plynov. Pokiaľ v tom ľudstvo neurobí výrazný pokrok do roku 2030, budeme svedkami zvyšovania sa hladiny oceánov, prírodných katastrof a ďalšieho vymierania živočíšnych druhov. Jednoducho povedané, časť planéty sa stane neobývateľnou.
Vôľa skutočne konať je však napriek tomu slabá. Americký prezident Donald Trump v klimatické zmeny spôsobené človekom neverí. Podobný názor má aj nedávno zvolená brazílska hlava štátu Jair Bolosnaro. Jeho krajina je deviatou najväčšou ekonomikou sveta.
Zároveň pokračuje debata o tom, kto to všetko zaplatí. "Keď rozvinuté ekonomiky nebudú ďalej prispievať platbami na boj s klimatickými zmenami, ciele Parížskej dohody sa nepodarí naplniť. Malo by to tragické následky pre ľudí a planétu,“ citovala agentúra Reuters J. Antonia Marcondea, hlavného brazílskeho vyjednávača v Katoviciach.
"Boj s klimatickými zmenami sa týka technologickej neistoty a ekonomických dosahov pri prechode na nové energetické zdroje. Tieto prekážky sa dajú prekonať. Otázkou však je, či to politickí lídri urobia. Od USA sa v tejto chvíli veľa čakať nedá. A ak sa aj zmení vláda v roku 2020, iné krajiny budú spochybňovať, nakoľko sú Spojené štáty ochotné skutočne riešiť otázku klimatických zmien,“ reagoval pre Pravdu Thomas Birkland, odborník na environmentálnu politiku na Severokarolínskej štátnej univerzite.