Nemci vytvorili geto na ploche 3,3 štvorcového kilometra v centre okupovanej poľskej metropoly. Tiesnilo sa v ňom takmer 400-tisíc Židov. Mnohí zomierali na choroby a podvýživu, iní zahynuli v plynových komorách, keď ich hitlerovci začali deportovať do koncentrákov.
Rotem, ktorý žil vo Varšave, prvý raz unikol smrti len o vlások, keď nacisti na jeseň 1939 napadli Poľsko. „Utrpel zranenie po dopade nemeckej bomby, ktorá zničila dom jeho rodiny. Jeho brat a piati ďalší príbuzní zahynuli,“ pripomenula agentúra AP. Rotem potom živoril vo vytvorenom gete.
Pokračujúce deportácie z geta primali Židov postaviť sa Nemcom na odpor. Vedeli pritom, že je to vopred prehraný zápas, ale nechceli sa iba prizerať, ako ich nacisti po tisíckach odvážajú do táborov smrti. „Radšej som chcel statočne padnúť v boji,“ spomínal Rotem v jednom rozhovore. Do geta sa podarilo prepašovať ľahké strelné zbrane a zápalné fľaše. Bola to slabá výzbroj proti nemeckej presile, ale Židia nakoniec odolávali takmer jeden mesiac. „Zabili 16 nacistov a zhruba 100 zranili,“ ozrejmila stanica BBC.
Rotem, ktorý bol vyzbrojený revolverom, fungoval ako spojka medzi bunkrom v gete a členmi podzemného odboja v takzvanej árijskej časti mesta. Mal výhodu, že vyzeral nenápadne – bol blondín a nemal židovský výzor. Keď Nemci potlačili povstanie a geto sa ocitlo v plameňoch, Rotem pomáhal uniknúť vodcom odporu. Do árijskej oblasti okupovanej Varšavy prechádzali cez kanalizáciu. Niekde boli stropy v podzemí také nízke, že sa museli plaziť.
Poslednýkrát prekonal túto trasu s jedným spolubojovníkom. Nadvihol železný poklop, vyštveral sa na ulicu a zbadal horiace geto. „Chcel som zostať a počkať do úsvitu, kým prídu Nemci, niekoľkých zabiť a zomrieť. Videl som sa, že padnem v boji ako posledný Žid vo varšavskom gete,“ povedal Rotem autorom pripravovaného dokumentárneho filmu o tomto hrdinovi. (Úryvky z jeho svedectiev zverejnil denník Jerusalem Post.)
Aj v dokumente Rotem prízvukoval, že v gete existovali len dve možnosti na výber – nechať sa deportovať do nacistických koncentrákov alebo statočne padnúť v boji: „Nemysleli sme si, že prežijeme. Rozhodli sme sa bojovať z jedného dôvodu: aby sa zapísalo do učebníc dejepisu, že Židia bojovali.“ V boji pritom zotrval. Zapojil sa do varšavského povstania v auguste 1944. Po skončení vojny sa z Poľska odsťahoval, aby pomáhal zakladať štát Izrael.