Lazar sa totiž otvorene stavia proti „justičnej reforme“, ktorú presadzuje vládnuca Sociálnodemokratická strana (PSD). Kritici ju označujú za snahu sťažiť súdne stíhanie trestnej činnosti, hlavne korupcie, páchanej na najvyššej úrovni.
Toader zámer odstrániť Lazara dal najavo už v októbri. Tvrdil pritom, že generálny prokurátor je zodpovedný za „činy a fakty, ktoré sú nezlučiteľné s právnym štátom“. Lazar ale kontroval slovami, že vláda prostredníctvom ministra spravodlivosti ukazuje, ako chápe „rešpektovanie prokurátorovej nezávislosti“.
Už v júli bola zo svojej funkcie na naliehanie PSD odvolaná šéfka protikorupčnej prokuratúry (DNA) Laura Kövesiová. Kritici vlády sa obávajú, že nástupcovia Kövesiovej a ďalších vymenených vedúcich prokurátorov budú voči trestnej činnosti umiernenejší.
Kövesiová pritom pod vedením Lazara nekompromisne bojovala proti korupcii v najvyšších politických kruhoch. DNA usvedčila tisíce verejných činiteľov, vrátane poslancov a ministrov z vládnej strany. Jej pôsobenie vo funkcii, rovnako ako prácu Lazara ako generálneho prokurátora, vysoko oceňovala Európska únia.
Sociálni demokrati v Rumunsku od nástupu k moci pred dvoma rokmi už vykonali niekoľko reformných krokov, ktoré oslabujú justíciu v boji proti korupcii a ku ktorým patrí aj snaha zmierniť postih za tieto trestné činy. Pre obvinenia z korupcie má problémy rad vysokých politikov PSD a koaličnej liberálnej strany ALDE. Je medzi nimi aj predseda sociálnych demokratov Liviu Dragnea, ktorý pre odsúdenie za volebné podvody a podplácanie nemôže byť premiérom.
Európska komisia v polovici novembra Rumunsko tvrdo kritizovala za kroky, ktorými sociálnodemokratický kabinet v poslednom čase znehodnotil pokrok v boji proti korupcii a ohrozil nezávislosť súdnictva v krajine. Komisia Bukurešti vyčítala čistky v justícii, najmä na vysokých postoch v prokuratúre, a tiež snahy kontroverzne pozmeniť trestný zákonník, čo ale koncom októbra zastavil ústavný súd.
Rumunsko od 1. januára preberá po Rakúsku predsedníctvo Európskej únie.