Rok 2018: Svet zasiahla obchodná vojna USA s Čínou

, 30.12.2018 15:00
Buenos aires, summite lídrov G20, trump
Americko-čínska obchodná večera po summite lídrov G20 v Buenos Aires 1. decembra. Autor: ,

V marci tohto roka americký prezident Donald Trump naplnil svoje hrozby a rozpútal najväčšiu obchodnú vojnu v histórii ľudstva. Ako prvé uvalil 25-percentné clá na všetku dovážanú oceľ a 10-percentné clá na hliník. Tradiční americkí spojenci ako Európska únia, Kanada, Japonsko či Mexiko dostali výnimku a nové clá hneď v úvode dopadli v plnej sile na Čínu.

„Nespravodlivá a zlá obchodná politika s krajinami celého sveta zničila náš oceliarsky a hliníkový priemysel,“ uviedol americký prezident Donald Trump. Ním vedené Spojené štáty americké sa rozhodli viac preferovať domácich výrobcov a svetu dali na výber medzi zavedením vysokých ciel alebo dobrovoľným znížením vývozu do USA. S tvrdým nátlakom hneď v úvode súhlasili krajiny ako Argentína, Austrália, Brazília či Južná Kórea. Európa sa rozhodla vzdorovať, a preto americkým prezidentom uvalená výnimka vypršala v máji. Únia na platenie vysokých ciel zareagovala odvetnými clami na americkú sóju, kukuricu, arašidové maslo, džínsy, whisky či motorky Harley Davidson.

Vzápätí začal americký prezident otvorene hovoriť o možnosti zvýšenia ciel na európske automobily zo súčasných dvoch na 25 percent. Hrozba zasiahnutia motora nemeckej ekonomiky prinútila Brusel konať a odchádzajúci šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker dohodol s Donaldom Trumpom priamo v USA výrazné zvýšenie nákupov americkej geneticky modifikovanej sóje. Tá sa aj na slovenských farmách používa ako doplnok krmiva pre zvieratá. Zakopanie vojnovej sekery síce neprinieslo zrušenie existujúcich ciel, ale zároveň aspoň načas zastavilo americké snahy o vyššie clá na európske automobily.

Americký prezident totiž nemôže naraz bojovať s celým svetom, a v tomto roku sa zameral hlavne na Čínu. V priebehu roka Washington zaviedol clá na čínske tovary v objeme 250 miliárd amerických dolárov a Čína v rámci odvety stopla nákupy americkej sóje. Prípadnému hnevu amerických farmárov sa Donald Trump vyhol dohodnutím zvýšenia vývozu do krajín Európskej únie. No a práve koncom roka, keď už to vyzeralo na uzatvorenie novej obchodnej dohody Čínou, začal Donald Trump opäť hovoriť o možnosti zavedenia ciel na európske automobily.

Akciový pád

Snaha o rozdanie nových kariet vo svetovom obchode ukončila niekoľkoročné obdobie neustáleho rastu akciových indexov. Ak sa v súčasnom trende nič nezmení, tento rok v strate skončia hlavné americké, európske aj ázijské akciové indexy. Hlavný americký index Dow Jones mal ešte začiatkom roku 24 923 bodov a v polovici decembra sa ocitol na 24 389 bodoch. Hlavný nemecký akciový index DAX mal začiatkom roka hodnotu 12 978 bodov a dnes je len na 10 732 bodoch. Podobne sa nedarilo ani japonskému indexu Nikkei, ktorý ešte začiatkom roka dosahoval hodnotu 23 506 bodov a dnes je len na 21 219 bodoch.

Tieto otrasy pociťujú aj bežní Slováci v prípade investovania v druhom pilieri alebo podielových fondoch. Koncom novembra bolo v strate 12 z 19 dôchod­kových fondov II. piliera. Dôchodkové správcovské spoločnosti musia prípadné straty kompenzovať z vlastných peňazí len v prípade dlhopisových fondov. V zmiešaných, akciových aj indexových fondoch si prípadné straty hradia sporitelia z peňazí investovaných v II. pilieri. Vo vysokých stratách sa koncom roka začali nachádzať aj v minulosti super výnosné indexové fondy. Tie totiž kopírujú vývoj svetových akciových indexov a v minulosti dokázali ľuďom zarobiť vždy najviac peňazí aj napriek pár nepriaznivým rokom. Na druhej strane minulé výnosy nie sú zárukou budúcich zárobkov a ľudia v II. pilieri môžu nakoniec prísť o stovky až tisíce eur.

Prípadné vyostrenie sporu má potenciál zasiahnuť aj reálnu ekonomiku a spôsobiť prepúšťanie v európskych a ázijských fabrikách. „Obchodnú vojnu nemôžeme prehrať,“ vyhlásil americký prezident Donald Trump. Spojené štáty americké totiž z Číny dovážajú tovar za viac ako 500 miliárd dolárov a opačným smerom prúdia výrobky „len“ len za 125 miliárd dolárov. Aktuálne Spojené štáty americké uvalili clá na čínsky tovar v objeme 250 miliárd dolárov. Tesne pred koncom roka prišlo medzi obidvoma mocnosťami počas samitu G 20 k vyhláseniu 90-dňového prímeria. Lenže aj počas neho Spojené štáty americké uvalili clá na čínske hliníkové plechy v rozpätí od 96,3 do 176,2 percenta. Zároveň na žiadosť USA prišlo v Kanade k zatknutiu finančnej riaditeľky čínskej firmy Huawei Technologies Meng Wan-čou, ktorá je tiež známa ako Sabrina alebo Cathy Mengová a je dcérou zakladateľa spoločnosti Huawei. Dôvodom je údajné nerešpektovanie amerických sankcií voči Iránu, ktoré ale Čína doteraz neuznala a právne nie je viazaná nijako ich rešpektovať.

Na pozadí sporu prebiehal boj o získanie zákaziek na strategické budovanie nových 5G sietí. Tie umožnia on-line prenosy vo virtuálnej realite a nasadením 3D okuliarov si ľudia vedia z domu prehliadnuť galérie, mestá, hotely, fabriky či realitnou kanceláriou predávaný byt. Spojené štáty americké varovali svojich spojencov, že telekomunikačné siete budované spoločnosťou Huawei môžu byť ľahko zneužité čínskou vládou na priemyselnú špionáž. Následne kontrakty s čínskou spoločnosťou zrušili vlády Austrálie či Nového Zélandu.

Kto hrá s lepšími kartami

Na väčšinu z Číny dovážaného tovaru uvalili Spojené štáty americké clá vo výške 10 percent. Zároveň ak počas súčasného prímeria nepríde k dohode na novom usporiadaní obchodných vzťahov, zvýšia USA clá na rovných 25 percent. To môže podľa prepočtov nemeckého ekonomického inštitútu IFO spomaliť ekonomický rast Číny o 0,5 percentu­álneho bodu. „To je síce pozoruhodný, ale stále mierny ekonomický dosah,“ uviedol riaditeľ nemeckého ekonomického inštitútu IFO Gabriel Felbermayr. Hrubý domáci produkt Číny sa totiž len v tomto roku má zvýšiť o 6,5 percenta HDP. Ekonomický rast najväčšej ekonomiky Ázie totiž čoraz viac stojí na rastúcej domácej spotrebe, ktorú zabezpečuje viac ako jedna miliarda čínskych obyvateľov.

Americký prezident sa Čínu snaží dotlačiť k väčšiemu nákupu amerických výrobkov, a zároveň požaduje rešpektovanie duševného vlastníctva. S nedodržiavaním ochrany má problém aj Európska únia, ktorej sa nepáči, ako čínske automobilky kopírujú európske modely vozidiel. Napríklad čínska automobilka BAIC vyrobila automobil pod označením BJ80C, ktorý akoby z oka vypadol luxusnému Mercedesu 500 G. Od Európskej únie žiada len väčší nákup amerických geneticky modifikovaných potravín, čo naráža na veľký odpor francúzskych poľnohospodárov.

„Americký prezident do vzájomného obchodu zabudol započítať aj európske zisky amerických gigantov ako Google, Facebook, Apple či Amazon. Ak by tak spravil, americký obchod s Európskou úniou sa ocitne v prebytku 14 miliárd dolárov,“ uviedol Felbermayr. Navyše veľké internetové giganty využívaním daňových rajov platia v Európskej únii len niekoľkopercentné dane a všetky zisky investujú väčšinou práve v USA.

Americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi sa zatiaľ podarilo uzavrieť novú obchodnú dohodu len so svojimi najbližšími susedmi Kanadou a Mexikom. Z veľkých svetových ekonomík mu zatiaľ vzdorujú len Európska únia a Čína.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Donald Trump #USA - Čína #clá na hliník a oceľ #Ročenka Pravdy 2018
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku