O regrutovaní cudzincov do Bundeswehru sa v Nemecku hovorí už dlhšie. Ministerka obrany Ursula von der Leyenová možnosť náboru občanov EÚ spomenula vlani v „bielej knihe“, programe ďalšieho rozvoja nemeckej armády. Najnovšie o tomto pláne ako o „jednej z možností“ v rozhovore pre noviny Hamburger Abendblatt hovoril generálny inšpektor Bundeswehru Eberhard Zorn. Podľa Zorna, ktorého funkcia zodpovedá približne postu náčelníka generálneho štábu, má nemecká armáda záujem predovšetkým o vysoko odborné profesie. „Hovoríme napríklad o lekároch či odborníkoch na IT,“ vysvetlil. "Musíme, samozrejme, preveriť, ako to spraviť, aby sme vo vzťahu k našim európskym partnerom nevystupovali ako konkurenti,“ dodal Zorn.
Nemecko oslovilo 26 krajín EÚ
Nemecké ministerstvo obrany oslovilo s otázkou náboru cudzincov do Bundeswehru 26 krajín EÚ, zistil Hamburger Abendblatt, podľa ktorého sú diskusii otvorené len štyri krajiny: Česko, Dánsko, Švédsko a Belgicko. Francúzi ponúkli, že budú s Nemcami o veci debatovať, dali však najavo skepsu.
Ďalšie štáty únie štáty reagovali rezervovane, odmietavo alebo nijako. Napríklad Fíni upozornili, že v ich krajine funguje základná vojenská služba, Chorváti odmietli s tým, že by služba občanov v cudzej armáde bola v rozpore s ústavou. Bulhari, Rumuni, Slovinci a Gréci vyjadrili obavy, že by za lepším žoldom do Nemecka odišlo príliš veľa ich občanov, čo by ohrozilo obranyschopnosť ich vlastných krajín. Šéf poľskej diplomacie Jacek Czaputowicz zase pre magazín Spiegel namietal, že „vojenská služba je úzko spojená so štátnou príslušnosťou“.
Záujemcovia zo Slovenska to nebudú mať jednoduché
Záujemcovia zo Slovenska o službu v Bundeswehri by museli tiež prekonať zložité legislatívne prekážky. Najskôr by mali podať žiadosť prostredníctvom územnej vojenskej správy ministerstvu obrany. Tento rezort je po dohode s ministerstvom vnútra a ministerstvom zahraničných vecí oprávnený predložiť žiadosť na rozhodnutie prezidentovi. Proti rozhodnutiu hlavy štátu pritom nemožno podať odvolanie a ani ho napadnúť na súde.
Podľa týždenníka Spiegel, ktorý sa odvoláva na interný dokument ministerstva obrany, sa chce Bundeswehr zamerať predovšetkým na občanov krajín únie, ktorí v Nemecku dlhodobo žijú a plynulo hovoria po nemecky. Práve tento krok by totiž mohol rozptýliť obavy krajín, ktoré sa obávajú, že im Nemecko odláka vlastných potenciálnych regrútov. Bundeswehr má záujem najmä o Poliakov, Talianov a Rumunov. Občanov týchto troch krajín vo veku 18 až 40 rokov žije v Nemecku vyše pol milióna. Ak by sa desať percent z nich zaujímalo o Bundeswehr, mohlo by z nich vzísť až 50-tisíc nových uchádzačov, uvádza dokument ministerstva obrany.
Nemci odpor doma nečakajú, multikultúru v armáde už majú
V Nemecku by otvorenie Bundeswehru cudzincom podľa prognóz nemalo naraziť na domáci odpor. Parlamentný splnomocnenec pre armádu Hans-Peter Bartels upozornil, že už teraz je nemecká armáda multikultúrna. Slúži v nej totiž až 13 percent ľudí s koreňmi v cudzine. Pôvod majú napríklad v Afrike a na Blízkom východe, najviac je však podľa Bartelsa v radoch Bundeswehru takzvaných ruských Nemcov, teda ľudí, ktorí sa do Nemecka mohli prisťahovať zo Sovietskeho zväzu či z jeho nástupníckych štátov na základe nemeckého pôvodu a získali tam aj občianstvo.