Pre Rumunsko, ktoré je členom bloku od roku 2007, bude vedenie v EÚ premiérou. Ako to zvládne? Pochybnosti o tom, či je Bukurešť pripravená na riadenie všetkých pracovných rokovaní, má šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ale aj rumunský prezident Klaus Iohannis, kritik terajšej vlády v Bukurešti.
Rumunsko totiž prebralo predsedníctvo v EÚ v čase hlbokého vnútropolitického rozkolu a sporov o podobu právneho štátu v krajine. Európska komisia už v polovici novembra kritizovala Bukurešť za kroky, ktorými kabinet podľa nej znehodnotil pokrok v boji proti korupcii a ohrozil nezávislosť súdnictva. Podobný postoj má aj prezident Iohannis a časť opozície, ktorá sa pre sporné personálne zmeny v justícii neúspešne pokúsila vysloviť vláde nedôveru.
Aj preto šéf Európskej komisie koncom minulého roka spochybnil pripravenosť Rumunska prevziať predsedníctvo v EÚ. Krajina je podľa neho dobre pripravená technicky, ale nie z hľadiska schopnosti robiť politické kompromisy. Práve schopnosť kompromisov bude v období pred brexitom veľmi dôležitá. „Myslím si, že vláda v Bukurešti ešte celkom nepochopila, čo znamená prevziať predsedníctvo krajín EÚ. Na uvážlivé vyjednávanie je potrebná ochota počúvať ostatných a pevná vôľa ponechať bokom vlastné záujmy. V tom mám určité pochybnosti,“ vyhlásil Juncker.
Ministri rumunskej vlády tieto slová odmietli, celá vláda vrátane premiérky Viorice Dancilaovej podľa nich urobila „intenzívne prípravy“ na predsedníctvo v Rade EÚ. Pochybnosti o pripravenosti Bukurešti viesť EÚ však už v novembri vyjadril aj prezident Iohannis. Šéf vládnucej Sociálnodemokratickej strany Liviu Dragnea, ktorý sa nemôže stať premiérom pre právoplatné odsúdenie, následne označil prezidenta za zradcu.
Samotné rumunské predsedníctvo si za svoje priority v rámci EÚ stanovilo snahu prekonávať regionálne rozdiely v Európe, podporu konkurencieschopnosti EÚ, ale aj zlepšenie jej vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.
Rumunsko v každom prípade čaká vedenie intenzívnych diskusií o podobe budúceho viacročného rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 tak, aby sa debaty o ňom v jeseni uzavreli. Bukurešť tiež môže výraznejšie posunúť debatu o spolupráci EÚ s krajinami Západného Balkánu, najmä s Macedónskom a Albánskom. EÚ má záujem rozvíjať tieto vzťahy, aby neprenechala strategickú iniciatívu Rusku alebo Číne.
Priority sa však vplyvom udalostí môžu meniť. Jednou z najzásadnejších bude chystaný brexit. Stále nie je isté, či Británia koncom marca vystúpi z EÚ s dohodou, alebo bez nej. Ak britský parlament rozvodovú zmluvu s EÚ schváli, na prelome marca a apríla sa na prvý pohľad takmer nič nezmení, pretože začne platiť prechodné obdobie na vyjednanie nových dohôd o vzájomných vzťahoch Británie a EÚ. Ak však dohoda neprejde, v hre je nielen najhorší scenár – brexit bez dohody, ale napríklad aj možnosť dohody o odklade brexitu. Nateraz platí, že členstvo Británie v EÚ sa končí 29. marca a v máji sa v rumunskom Sibiu bude konať neformálny summit už 27-člennej EÚ, kde sa má hovoriť o budúcnosti bloku.
V máji sa uskutočnia aj voľby do Európskeho parlamentu, ktorých výsledok sa bude očakávať s veľkým napätím. Eurovoľby a posilnenie nacionalistických či euroskeptických strán totiž môžu zamiešať kartami a oslabiť hlavné politické sily v europarlamente – ľudovcov a socialistov. Výsledky eurovolieb môžu ovplyvniť rozhodovanie v EÚ a do istej miery aj zloženie budúcej Európskej komisie. Blížiace sa eurovoľby pre Rumunsko ale znamenajú, že veľa nedokončených vecí treba vyriešiť v prvých troch mesiacoch, aby ich europoslanci schválili najneskôr na aprílovom zasadnutí.