Hŕstka demonštrantov, ktorá chystala premiérovi na jeho novom pôsobisku hlučné privítanie, sa ho včera nedočkala. Orbán sa totiž na Nový rok zúčastnil na inaugurácii nového krajne pravicového prezidenta Brazílie a z druhého konca planéty sa nestihol vrátiť, aby si už včera prevzal kľúče od čerstvo skolaudovaného sídla. Budúci pondelok, na kedy jeho odporcovia zvolali ďalší protest, však už zrejme bude sedieť vo svojej novej pracovni a možno z priľahlého námestia začuje výhrady opozície. Tie tam včera tlmočila politička stredoľavicovej strany Dialóg Márta V. Naszályiová, podľa ktorej presťahovanie predsedníctva vlády do hradného areálu „nie je nič iné, ako kopírovanie a reštaurácia horthyovského režimu“. „Hrad nepotrebuje, aby mu vláda poskytla prestíž, ale vláda Viktora Orbána si potrebuje prisvojiť prestíž Budínskeho hradu, lebo vo svojej vlastnej legitimite si nie je istá,“ citovala Naszályiovú agentúra MTI.
Rastúcim politickým významom budínskeho hradného komplexu maďarská vláda nedávno zdôvodnila schválenie prísnejších bezpečnostných opatrení v jeho okolí. Usporiadanie demonštrácii v tejto lokalite si odteraz bude vyžadovať špeciálne povolenie. Pri Sándorovom paláci, sídle hlavy štátu, pritom minulý mesiac vyvrcholili viaceré protivládne protesty, ktoré opozícia organizovala proti „otrockému zákonu“, ako odporcovia prezývajú novelu zákonníka práce predlžujúcu počet povolených nadčasových hodín ročne z doterajších 150 na 400. Tieto protesty majú podľa organizátorov pokračovať i v novom roku.
Budínsky hrad slúžil ako sídlo uhorských kráľov až do tureckých vojen v šestnástom storočí. V rokoch 1920 až 1944 odtiaľ železnou rukou vládol regent Miklós Horthy, pod vedením ktorého krajina vstúpila do druhej svetovej vojny po boku nacistického Nemecka.
Rovnako ako všetci predsedovia vlád v povojnovej histórii Maďarska aj Orbán doteraz úradoval v jednom z krídel priestrannej budovy parlamentu na peštianskom brehu Dunaja. Podľa šéfa premiérovho kabinetu Gergelya Gulyása však fyzická blízkosť zákonodarnej a výkonnej moci bola „v demokracii neudržateľným komunistickým dedičstvom“.
Opozícia, naopak, Orbána kritizuje za márnivosť a rozhadzovačnosť. Len rekonštrukcia karmelitánskeho kláštora vyšla daňových poplatníkov v prepočte na viac ako 65 miliónov eur. Celkové náklady na prispôsobenie hradného vrchu pre potreby vládnych inštitúcií majú pritom podľa maďarských médií presiahnuť v prepočte až 620 miliónov eur. Perspektívne sa tam totiž majú nasťahovať ešte aj ministerstvá vnútra a financií.
Premiér Orbán oznámil svoj zámer presťahovať sa na Budínsky hrad už počas svojho prvého vládneho obdobia v roku 2002. Vtedy mu plány skrížila volebná porážka. Nový socialisticko-liberálny kabinet sa odmietol nasťahovať do Sándorovho paláca, ktorý dala prvá Orbánova vláda nákladne zrekonštruovať. Z paláca sa tak napokon stalo sídlo prezidenta republiky.
Orbán sa však svojho zámeru nevzdal. Po vyhratých voľbách v roku 2010 síce ešte s projektom nepohol, po znovuzvolení na jar 2014 však jeho nový kabinet už na svojom prvom zasadnutí rozhodol, že úrad predsedníctva vlády sa presťahuje na budínsky hradný vrch. V tom čase už mala Orbánova vláda za sebou veľkú časť práce na peštianskom brehu Dunaja. K nej ju zaviazal parlament svojím rozhodnutím, že okolie jeho neogotického sídla na brehu Dunaja má získať späť výzor, aký malo do marca 1944. Tento dátum nie je náhodný. Nová ústava, ktorej prijatie si Orbán po návrate k moci presadil, totiž konštatuje, že Maďarsko stratilo suverenitu v marci 1944 a po nemeckej a dlhej sovietskej okupácii ju získalo späť až v slobodných voľbách v roku 1990.
Kossuthovo námestie pred parlamentom medzičasom úplne zmenilo svoju tvár. Ako prvý z neho zmizol pamätník prvého premiéra a prezidenta Maďarskej republiky Mihálya Károlyiho. Kým maďarská ľavica považuje „červeného grófa“ za zakladateľa republiky, ktorý ukončil vojnu, zaviedol rozsiahle demokratické reformy a presadzoval zmierenie s národnostnými menšinami, pravicový Fidesz sa od neho dôsledne dištancuje. Orbán má bližšie k Horthymu, ktorý Károlyiho odsudzoval ako vlastizradcu, lebo na konci prvej svetovej vojny zakázal armáde vzdorovať rozhodnutiu mocností o rozčlenení Uhorska. Károlyiho na piedestáli pred parlamentom nahradil gróf István Tisza. Tento bývalý premiér, ktorý v prvej svetovej vojne doviedol Maďarsko ku katastrofe a bol známy svojím absolútne necitlivým prístupom k menšinám, na rovnakom mieste stál už za Horthyho.
Spred južného krídla parlamentu odsunuli až na dunajské nábrežie aj pamätník Attilu Józsefa, jedného z najväčších maďarských básnikov 20. storočia, u ktorého zrejme prekážala jeho ľavicová orientácia.
A v minulých dňoch, len tri dni pred Silvestrom, v noci, pod rúškom tmy, odstránili z priľahlého Námestia mučeníkov pamätník Imre Nagya, niekdajšieho premiéra popraveného po potlačení protikomunistického povstania z roku 1956. Na jeho miesto sa má vrátiť pamätník obetiam „červeného teroru“, ktorý tam po potlačení Maďarskej republiky rád dal postaviť regent Horthy.