USA sa zo Sýrie ponáhľajú pomaly

Podľa BBC je ich viac a ani zďaleka nejde len o inštruktorov v „službách“ arabsko-kurdskej koalície Sýrskych demokratických síl (SDF), ktorej základ tvoria Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG), považované Ankarou za teroristické.

Trumpovo rozhodnutie pôvodne šokovalo nielen spojencov USA, ale aj samotného ministra obrany Jamesa Mattisa, ktorý reagoval rezignáciou. Následne, tak ako často po teatrálnych vyjadreniach amerického lídra, musí okolie korigovať jeho slová a preložiť ich do stráviteľného tónu. Najnovšie takúto nepríjemnú úlohu dostal John Bolton, poradca prezidenta USA pre otázky národnej bezpečnosti. Počas terajšej návštevy Izraela vyhlásil, že Trumpom avizované stiahnutie sa uskutoční „postupne a po splnení viacerých podmienok“. Jednou z nich je, že Ankara nebude útočiť na kurdské milície na severe Sýrie po odchode Američanov. A to všetko po tom, čo Trump po „konzultácii“ hlavne s republikánmi tvrdil na sociálnej sieti: „Nikdy som nepovedal že stiahnutie sa začne ihneď.“ Rozšíril tak porciu každodenných klamstiev, ktoré mu v minulých dňoch štatisticky zdokumentovala spravodajská televízia CNN. „Sú ich mesačne stovky,“ informovala v minulých dňoch.

Ankara neskrýva podráždenie

„Turecko by nemalo uskutočňovať vojenské operácie bez absolútnej koordinácie a súhlasu USA. Prinajmenšom aby neohrozilo naše jednotky, ale tiež aby splnilo požiadavku prezidenta USA týkajúcu sa neohrozenia sýrskych opozičných síl, ktoré bojovali na našej strane,“ vyhlásil Bolton pred stretnutím s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Bolton musel napokon v Izraeli časovo korigovať aj realizáciu amerického mierového plánu medzi Izraelom a Palestínčanmi o niekoľko mesiacov.

Boltonovo vyjadrenie ohľadne Ankary citované panarabskou televíziou Al Džazíra podľa očakávania poriadne rozladilo tureckého spojenca v NATO.

„Vyjadrenie Boltona o tom, že cieľom Turecka (v Sýrii) sú Kurdi, je absurdné, chýba mu zdravý zmysel. Cieľom Ankary nie sú Kurdi, ale teroristický Islamský štát, Kurdská strana pracujúcich, SDF a YPG,“ reagoval Ibrahim Kalyn, hovorca prezidenta Recepa Erdogana. Dokonca podľa neho „turecký zápas so Stranou kurdských pracujúcich v Sýrii Kurdov pred ňou chráni“.

Turecko-americká starostlivosť o kurdský národ štvancov by mohla byť na prvý pohľad až dojímavá. Ibaže nielen milióny príslušníkov trpiaceho národa roztrúsených v mnohých krajinách si pamätajú, že Kurdi boli vždy iba politickými bábkami v globálnych plánoch svetových hráčov. Nič na tom nezmení ani tvrdenie denníka Frankfurter Allgemeine, podľa ktorého „stiahnutie Američanov pomôže Kurdom dohodnúť sa s Damaskom“. O kurdskej autonómii v rámci Sýrie sa síce hovorilo už na začiatku občianskej vojny, ale aj dnes sa zatiaľ iba hovorí. Pritom kurdskí ozbrojenci, ako jedna z mála síl, od začiatku konfliktu úspešne likvidovali teroristov z IŠ. Americké „postupné“ čelom vzad, a hlavne vyjadrenia Ankary, že nebojuje proti etnickým Kurdom v Sýrii, znepokojili hlavne Oddiely ľudovej sebaobrany, ktorých predstaviteľ Sipan Chemo už požiadal Rusko, ako aj Damask nielen o kurdskú autonómiu, ale hlavne o ochranu pred možnými tureckými útokmi.

Kurdská karta

„Je iba otázkou času, kedy vznikne Kurdistan,“ je napriek všetkému aj dnes presvedčený Jevgenij Satanovskij, odborník na problematiku Blízkeho a Stredného východu. A to napriek tomu, že hlavne Turecko má obavy. Hlavne z toho, že príde o časť Anatólie, oblasti na juhovýchode krajiny.

„Kurdský problém“ trvajúci v Turecku už viac ako 30 rokov, si vyžiadal doteraz vyše 40-tisíc životov. V neposlednom rade Ankare vyhovuje súčasný status quo. Okrem iného preto, lebo jeho obchodný obrat s irackým Kurdistanom bohatým na ropu a plyn, ktoré Ankara nemá, predstavuje ročne 12 miliárd dolárov.

„Turecko sa však napokon bude musieť zmieriť v budúcnosti s existenciou samostatného Kurdistanu,“ myslí si aj politológ Grigorij Dobromelov v rozhovore pre agentúru FAN. Zároveň pripomenul, že úspechy sýrskej armády podporovanej ruským letectvom aj na hraniciach s Tureckom hrajú Kurdom do kariet. Na druhej strane si Kurdi uvedomujú, že žiadna z piatich krajín, v ktorých dnes žijú novodobí štvanci, sa len tak ľahko nevzdá územia v ich prospech. Aj Irán najnovšie neskrýva obavy z toho, že Kurdi svojou "odstredivou“ politikou môžu skomplikovať plány Teheránu v oblasti, a tak už nevylučuje uzatvorenie hranice s irackým Kurdistanom.

„Sedíme na rope“

„Naším nešťastím je, že žijeme v oblasti bohatej na ropu. Doslova na nej sedíme. A tak ani jeden z piatich štátov, kde sú Kurdi, nám neprepustí ani štvorcový meter. Reálnym riešením problému je už spomínaná autonómia v rámci Turecka z jednej strany, a z druhej strany Iraku a Sýrie,“ reagoval pre Pravdu Kurd Sálih, už roky žijúci na Slovensku, na otázku, či majú Kurdi šancu vôbec niekedy v budúcnosti získať samostatný štát.

Odpoveď na rovnakú otázku možno nájsť v poznatku, podľa ktorého kurdský problém je hlavne pre USA stálou a pohodlnou pákou nátlaku na Turecko, Sýriu, Irán a Irak a Washington ju stále používa. A to je aj prípad amerického „rýchleho pomalého sťahovania zo Sýrie“.