Informáciu pre TASR potvrdil Marian Raduna z občianskej organizácie Odpor, ktorá je súčasťou širšieho protestného hnutia Rezist (Vytrvám), kriticky naladeného voči krokom súčasnej ľavicovo-centristickej vlády, ktorá sa pokúša legislatívne „zjemniť“ protikorupčné zákony.
Raduna spresnil, že demonštranti, ktorých cez sociálne siete zvolali občianske organizácie Odpor, Korupcia zabíja, Iniciatíva Rumunsko a Declic, prišli do blízkosti paláca Athenaeum, kde sa konal slávnostný koncert, s rumunskými a európskymi vlajkami. Kričali slogany zamerané proti vláde a v prospech Európskej únie a mávali transparentmi s nápismi „Sme s vami, Európa“ a „Rumunsko bez omilostenia“, čo bol odkaz na snahy vládnucej strany omilostiť popredných politikov obvinených z korupcie.
Cieľom protestného podujatia bolo podporiť proeurópsku cestu Rumunska a ukázať podporu občanov pre právny štát a nezávislé súdnictvo, ktoré súčasná vládna koalícia „sústavne podkopáva“. Raduna v tejto súvislosti spresnil, že decembrový prieskum verejnej mienky ukázal, že až 91 percent Rumunov podporuje proeurópske smerovanie krajiny a rovnaký názor má aj 87 percent opýtaných voličov Strany sociálnej demokracie (PSA), ktorej líder Liviu Dragnea stojí za iniciatívami na oslabenie protikorupčných opatrení.
Protest bol zámerne načasovaný na dobu, keď v sídle Rumunskej filharmónie vystúpili hlavní lídri EÚ.
Na proteste podľa agentúry Agerpres nechýbal ani bývalý premiér a bývalý rumunský eurokomisár Dacian Ciološ, ktorý kritizoval skutočnosť, že na otváracom ceremoniáli chýbal Dragnea, ktorý je šéfom parlamentu. Ten na slávnostný ceremoniál na miesto seba poslal podpredsedu Poslaneckej snemovne Florina Iordacheho.
Lídri EÚ Bukurešti veria
Slávnostné otvorenie historicky prvého rumunského predsedníctva v Rade EÚ, sa nieslo v znamení potreby ochraňovať základné hodnoty, na ktorých je vystavaná súčasná Európa.
Na ceremoniáli, ktorý spestrilo hudobné vystúpenie Európskeho orchestra špeciálne vytvoreného hudobníkmi zo všetkých členských krajín EÚ, s prejavmi vystúpili predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani, predseda Európskej rady Donald Tusk a tiež rumunský prezident Klaus Iohannis, rumunská premiérka Viorica Dancilaová, šéf rumunského Senátu Calin Popescu-Tariceanu a podpredseda Poslaneckej snemovne Florin Iordache.
Iohannis pripomenul, že Rumunsko po dvanástich rokoch od vstupu do Únie dokazuje, že vie zvládnuť „vedúcu úlohu na európskej úrovni“. Spresnil, že hlavným cieľom predsedníctva je posilniť Európu, aby bola súdržnejšia, jednotnejšia a silnejšia, lebo EÚ je stále úspešný, výkonný a životaschopný projekt, čoho dôkazom je aj viac ako 60 rokov mieru v priestore Únie.
Premiérka Dancilaová zdôraznila, že Rumunsko sa „dôstojne“ zhostí svojho mandátu v Rade EÚ, a upozornila, že Rumuni si zaslúžia v Európe rovnaký rešpekt, práva a výhody ako občania všetkých ostatných krajín. Podľa jej slov Bukurešť nechce minimalizovať význam výziev, ktoré stoja pred predsedníctvom, a bude na ne reagovať odhodlane.
Tajani si vyslúžil potlesk publika za výzvu členským štátom EÚ, aby prestali blokovať vstup Rumunska do schengenského priestoru, kam podľa jeho slov táto krajina dávno patrí. Zdôraznil, že vstup Rumunska a Bulharska do Schengenu bude prospešný pre všetky európske krajiny, a vyjadril nádej, že k tomu dôjde ešte počas rumunského predsedníctva.
Najväčší potlesk však patril Tuskovi, ktorý všetkých prekvapil, keď celý svoj príhovor povedal v rumunčine a počas vystúpenia citoval rumunských filozofov, spisovateľov a básnikov. Zdôraznil, že je presvedčený o tom, že Rumunsko urobí všetko pre to, aby bránilo záujmy Európy počas svojho funkčného obdobia na čele EÚ, a že vláda v Bukurešti bude klásť dôraz na rešpektovanie pravidiel.
„V našom rýchlo sa rozvíjajúcom svete, v ktorom nás budúcnosť každodenne prekvapuje, dodržiavanie pravidiel a pripútanosť k princípom bude zohrávať zásadnú úlohu,“ upozornil Tusk. Dodal, že výzvy budú vždy existovať, a preto sa ne treba pozerať ako rumunský spisovateľ Andrei Plešu: „Všetky prekážky sa nám zdajú ako steny. Riešením je ich považovať za zrkadlá alebo okná,“ uviedol Tusk.
Juncker chce Rumunsko v Schengene ešte za pôsobenia svojej komisie
Foto: Reuters, INQUAM PHOTOS
Rumunsko by sa malo stať časťou schengenského priestoru voľného pohybu ešte za súčasnej Európskej komisie. Novinárom to dnes po rokovaní s rumunskou premiérkou Vioricou Dancilovou v Bukurešti povedal šéf úniovej exekutívy Jean-Claude Juncker.
Komisia je podľa neho v tejto veci v kontakte s Holandskom, ktoré spolu s hŕstkou ďalších západoeurópskych krajín vstup balkánskeho štátu do schengenského priestoru dlhodobo blokuje.
Juncker dnes novinárom povedal, že terajšia predsednícka krajina únie plní všetky technické podmienky, potrebné pre vstup a práve o tom chce holandského premiéra Marka Rutteho presviedčať. Na ňom by potom bolo vysvetliť situáciu zvyšku holandskej politickej scény.
Juncker rozšírenie schengenského priestoru o Rumunsko aj Bulharsko dlhodobo podporuje. „Už od roku 2014 hovorím, že miesto Rumunska je vnútri Schengenu,“ vyhlásil dnes. Zasadiť sa tiež chce o ukončenie takzvaného Mechanizmu spolupráce a verifikácie (CMV), v rámci ktorého komisia každoročne posudzuje pokrok súdnictva a boja s korupciou v oboch krajinách. Minuloročná správa pritom v rumunskom prípade varovala, že niektoré zámery rumunskej vlády, týkajúce sa napríklad zmiernenia trestov za korupciu, by boli krokom zlým smerom.
Zmene odmietavého pohľadu Haagu aj ďalších západoeurópskych metropol na rumunské pristúpenie k zóne voľného pohybu by podľa informovaných úniových činiteľov mohol pomôcť aj hladký a bezproblémový priebeh teraz sa začínajúceho rumunského predsedníctva EÚ.
Je to spolu s dôrazom na potrebu neprenášať – prinajmenšom počas predsedníctva – ostré domáce politické spory okolo korupcie na európsku pôdu jednou z hlavných správ dnes končiacej návštevy Európskej komisie v Bukurešti.