Vo Venezuele je dvojvládie. Hrozí konflikt?

Dvojvládie vo Venezuele je zatiaľ vyvrcholením dlhodobej ekonomickej a politickej krízy v krajine. Maduro vyhral vlani v máji prezidentské voľby, ktorých legitimitu však odmietli Európska únia, USA aj viaceré krajiny regiónu.

Demokratická cesta?

EÚ sa nepostavila úplne priamo za Guaidóa. Šéfka diplomacie únie Federica Mogheriniová však jednoznačne odkázala Venezuele, aby riešila vzniknutú situáciu demokratickou cestou.

"Európska únia jasne vyzýva, aby sa okamžite začal politický proces, ktorý by viedol k slobodným a dôveryhodným voľbám v súlade s ústavným poriadkom. EÚ plne podporuje národné zhromaždenie ako demokraticky zvolenú inštitúciu, ktorej právomoci sa musia obnoviť a musia sa rešpektovať. Je potrebné dodržiavať a rešpektovať občianske práva, slobodu a bezpečnosť všetkých členov národného zhromaždenia, vrátane predsedu Juana Guaidóa,“ uvádza vyhlásenie Mogheriniovej v mene všetkých členských štátov EÚ.

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo vystríhal prezidenta Madura pred použitím sily proti demonštrantom. Na stretnutí Organizácie amerických štátov zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na podporu opozičného lídra Guaidóa. „Už nie je čas na diskusie. Vláda bývalého prezidenta Nicolása Madura nie je legitímna,“ vyhlásil Pompeo a dodal, že venezuelský režim je „morálne upadnutý, ekonomicky nekompetentný, hlboko skorumpovaný a nedemokratický už zo svojej podstaty“.

"Neprekvapilo by ma, keby došlo k zatknutiu úradujúceho prezidenta, členov parlamentu alebo ďalších opozičných lídrov. Madurov režim v minulosti ukázal, že je schopný takýchto krokov,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný expert a odborník na Latinskú Ameriku Alejandro Sanchez. Podľa neho však možno predsa len bude bude režim trocha zdržanlivejší, keďže Guaidóa uznali okrem USA krajiny ako Brazília a Kanada.

Na stranu Madura sa postavili Rusko, Irán a z členských štátov NATO Turecko, ktorého prezident Recep Tayyip Erdogan nazval venezuelskú hlavu štátu bratom.

„Pokladáme snahu o prevzatie moci vo Venezuele za porušenie základov medzinárodného práva,“ vyhlásil podľa televízie Al-Džazíra hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril Madurovi podporu telefonicky. "Prezident Ruska vyjadril podporu legitímnym predstaviteľom Venezuely v kontexte domácej politickej krízy, ktorá bola vyvolaná zvonka,“ uviedli zdroje z Moskvy.

K situácii sa vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý vyzval všetky krajiny, aby sa vzdali myšlienky vojenskej intervencie vo Venezuele. „Značné znepokojenie vyvolávajú signály prichádzajúce z niektorých hlavných miest, že nie je vylúčená vonkajšia vojenská intervencia. Voláme po zanechaní takýchto myšlienok,“ prízvukoval šéf ruskej diplomacie.

Moskva Caracasu požičala minimálne 17 miliárd dolárov. Medzi Ruskom a Venezuelou funguje čulá vojenská spolupráca. Dobré sú aj vzťahy Caracasu s Ankarou. Venezuela vývozom zlata do Turecka obchádza sankcie.

"Máme dosť intervencií, máme dôstojnosť, dočerta,“ citovala televízia BBC reakciu Madura na udalosti posledných hodín. Podporil ho aj minister obrany Vladimir Padrino. Ten tvrdí, že armáda nebude počúvať samozvaného prezidenta. Jeho krok označil za pokus o štátny prevrat. Padrinova reakcia je v rámci boja o moc dôležitá. Denník Washington Post len nedávno napísal, že minister obrany sa Madurovi vyhrážal, že odstúpi, ak opätovne prevezme prezidentský úrad, k čomu však 10. januára došlo.

Guaidó tvrdí, že môže byť úradujúcou hlavou štátu na základe ústavy, lebo zvolenie Madura bolo neplatné. Podľa lídra opozície nemôže teda vykonávať prezidentský úrad.

Odpoveď režimu

Zároveň organizácia Amnesty International upozornila na správanie sa Madurovho režimu. "Od začiatku týždňa vyšli tisíce ľudí vo Venezuele do ulíc, aby protestovali proti vážnej inštitucionálnej a ľudskoprávnej kríze, ktorá zasiahla krajinu. Namiesto hľadania riešení a dialógu, ktorý by sa zaoberal ich požiadavkami, úrady pod vedením Nicolása Madura odpovedali nasadením vojakov a polície, aby uplatnili politiku represií,“ tvrdí Amnesty International.

Venezuelské mimovládne organizácie uviedli, že v utorok a stredu zahynulo pri demonštráciách najmenej 14 ľudí. Expert na Latinskú Ameriku Miguel Tinker Salas z Pomonskej univerzity v Kalifornii si však myslí, že uznanie Guaidóa za prezidenta bolo zo strany niektorých krajín predsa len unáhlené.

"Myšlienka, že Washington a jeho konzervatívni spojenci môžu rozhodovať o tom, kto má byť prezident, oživuje spomienky na najhoršie americké zásahy v regióne,“ upozornil pre Pravdu Tinker Salas. Podľa neho aj časť protestujúcich nie je v uliciach preto, že je proti režimu, ale preto, že Maduro nenaplnil sociálne sľuby.

"Spojené štáty urobili krok, ktorý nemôžu odvolať. Ak Maduro nepadne do niekoľkých dní, tak bude Washington v čudnej pozícii. Uvidíme, či USA oznámia ďalšie sankcie. Madurova pozícia je slabá. Keď Amerika stopne dovoz ropy z Venezuely, režim prežije možno zopár týždňov,“ reagoval pre Pravdu politológ Patricio Navia z čílskej Univerzity Diega Portalesa. "V tejto chvíli to vyzerá tak, že postup USA prispel k ďalšej polarizácii Venezuely. Ak sa Maduro teraz udrží, bude neskôr ešte zložitejšie žiadať jeho odchod. Preto je asi uznanie Guaidóa predčasné. V prípade, že USA nemajú efektívny plán ako ďalej, toto rozhodnutie len oslabí ich pozíciu,“ myslí si Navia, ktorý vyučuje aj na Newyorskej univerzite.

Nicolás Maduro (56)

• Maduro, niekdajší vodič mestského autobusu v Caracase, sa dostal k moci vďaka tomu, že si ho pred svojou smrťou v roku 2013 vybral za svojho nástupcu obľúbený prezident Hugo Chávez. Mnohí takzvaní chávisti však v posledných rokoch Madurovu autoritársku vládu kritizovali a viacerí z nich museli emigrovať. V decembri 2015 Madurova socialistická strana prehrala parlamentné voľby a stratila väčšinu v parlamente.
• Maduro bol zvolený na druhé funkčné obdobie vlani, a to pri opozičnom bojkote a veľmi nízkej volebnej účasti. Mnohé latinskoamerické štáty rovnako ako EÚ a USA voľby označili za nedemokratické a Madurovu vládu neuznávajú.
• Maduro sa druhýkrát oficiálne ujal úradu 10. januára tohto roku. Opoziční vodcovia aj disidenti v exile predtým vyzvali ozbrojené zložky, aby Madura z úradu odstránili. Prezident to označil za navádzanie k štátnemu prevratu.
• Venezuela čelí hlbokej ekonomickej kríze, za posledné roky z krajiny pred biedou a represiami utiekli asi tri milióny ľudí. Krízu vyvolala chaotická hospodárska politika socialistickej vlády spolu s prepadom svetových cien ropy.
• Venezuelské ozbrojené zložky uznávajú ako prezidenta krajiny Madura. Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino však podľa amerických médií minulý mesiac hrozil demisiou, ak sa Maduro nevzdá úradu. Madurova vláda sa drží pri moci aj vďaka najvyššiemu súdu, ktorý zneplatňuje zákony vydané parlamentom. Vláda s pomocou tohto súdu zriadila vlastné ústavodarné zhromaždenie, ktorého legitimitu opozícia neuznáva.
• Podporu Madurovi vyjadrili krajiny s ľavicovými vládami v regióne, ako sú Kuba, Bolívia a Mexiko a tiež Rusko a Turecko.
• Za Madurom stojí aj venezuelská štátna ropná spoločnosť, ktorá tvorí väčšinu exportných príjmov krajiny. „Nemáme iného prezidenta než Madura,“ vyhlásil jej šéf a minister pre ropný priemysel Manuel Quevedo.

Juan Guaidó (35)

• Rodák z chudobného severovenezuelského štátu Vargas, ktorý hoci pochádza zo siedmich detí, dokázal vyštudovať za inžiniera, bol ešte pred troma týždňami relatívne menej známym opozičným politikom. Piateho januára sa však tento poslanec s osemročnou praxou v zákonodarnom zbore stal ako kompromisný kandidát šéfom parlamentu.
• Venezuelské Národné zhromaždenie označilo Madura za nelegitímneho prezidenta, čo znamená, že podľa ústavy má prezidentský úrad prevziať Guaidó. Parlament tiež vyzval všetkých Venezuelčanov vrátane vojakov, aby pomohli obnoviť v krajine ústavný poriadok. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za úradujúceho prezidenta.
• Ako dočasného šéfa štátu uznal predsedu venezuelského parlamentu americký prezident Donald Trump, ktorého nasledovala Organizácia amerických štátov. Na rovnaký krok Trump vyzval vlády ďalších krajín západného sveta. Uviedol tiež, že USA budú „považovať nelegitímny Madurov režim priamo zodpovedným za akékoľvek ohrozenie bezpečnosti venezuelského ľu­du“.
• Venezuelské Národné zhromaždenie a jej predsedu podporil aj predseda Európskej rady Donald Tusk. „Dúfam, že celá Európa sa zjednotí v podpore demokratických síl vo Venezuele. Na rozdiel od Madura má Národné zhromaždenie vrátane Juana Guaidóa demokratický mandát od venezuelských občanov,“ vyhlásil Tusk.
• Podporu a uznanie dali lídrovi venezuelskej opozície najavo početné latinskoamerické pravicové vlády, ako je Argentína, Brazília, Guatemala, Čile, Kolumbia, Paraguaj, Peru, Kostarika a tiež severoamerická Kanada.
• Nespokojnosť so súčasnou vládou vyjadrili tiež niektorí nižší vojenskí dôstojníci. Venezuelská vláda začiatkom týždňa uviedla, že potlačila vojenskú vzburu po tom, čo sa skupina dôstojníkov zmocnila zbraní a požadovala zosadenie Madura. Niekoľko protestov proti Madurovej vláde vypuklo aj v chudobných štvrtiach.