„Mali by stiahnuť toto ultimátum. Nik nám nemôže dávať ultimátum,“ povedal v rozhovore. „Venezuela nie je pripútaná k Európe. Toto je úplná nehanebnosť,“ dodal Maduro a výzvy európskych krajín označil za „chybu“.
Niekoľko krajín EÚ, konkrétne Británia, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, varovalo v sobotu Madura, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, uznajú za dočasného prezidenta lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa.
Aj samotná EÚ prostredníctvom vyhlásenia svojej vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci Federici Mogheriniovej vyzvala, na čo najrýchlejšie konanie slobodných, transparentných a dôveryhodných prezidentských volieb vo Venezuele. Požadovala tiež vytvorenie vlády, ktorá reprezentuje skutočnú vôľu občanov tejto juhoamerickej krajiny.
Predseda venezuelského Národného zhromaždenia a opozičný vodca Juan Guaidó sa v stredu na masovej demonštrácii opozície vyhlásil za dočasného venezuelského prezidenta. Jeho legitimitu odvtedy uznali Spojené štáty, Kanada i väčšina latinskoamerických krajín. Na strane Madura naopak stoja Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
Maduro v nedeľňajšom rozhovore pre CNN Türk uviedol, že Guaidó „porušil ústavu“. Zároveň obvinil Washington „z pokusu o prevrat“ vo Venezuele. „Všetko čo sa deje je prepojené s Amerikou. Útočia na nás a myslia si, že Venezuela patrí im,“ povedal.
Maduro povedal, že je „otvorený dialógu“, podľa jeho slov je ale nepravdepodobné, že by došlo k jeho stretnutiu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Nie je to nemožné, ale je to nepravdepodobné. Donaldovi Trumpovi som poslal množstvo správ,“ dodal v tejto súvislosti.
Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády na ďalšie šesťročné obdobie. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu.