Guaidó vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Twitter oznámil, že prvý celonárodný protest sa bude konať v stredu v čase od 17.00 do 19.00 h SEČ a jeho účastníci budú „žiadať, aby sa armádne zložky pridali na stranu ľudí“.
Druhý protest, ktorý Guaidó zvolal na sobotu, bude „veľkým národným a medzinárodným pochodom na podporu Európskej únie a ultimáta“ zo strany európskych krajín.
Niekoľko krajín EÚ, konkrétne Británia, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, varovalo v sobotu Madura, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, uznajú za dočasného prezidenta lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa.
Venezuelský prezident Maduro je v súčasnosti pod silným tlakom opozície, USA, latinskoamerických štátov aj EÚ, aby riešil súčasnú krízu vypísaním nových volieb.
Predseda venezuelského Národného zhromaždenia Juan Guaidó sa v stredu vyhlásil za dočasného venezuelského prezidenta. Jeho legitimitu odvtedy uznali Spojené štáty, Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Na strane Madura naopak stoja Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
V nedeľu medzitým Guaidóa za prezidenta Venezuely oficiálne „uznala a podporila“ aj Austrália.
Protesty si vyžiadali 35 mŕtvych, 850 ľudí zatkli
Týždeň protestov voči venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi si vyžiadal životy 35 ľudí. Ďalších 850 osôb zatkli, uviedla v pondelok agentúra AFP.
O počte obetí počas protestov, ktoré vypukli minulý pondelok, informoval Rafael Uzcátegui, riaditeľ venezuelskej mimovládnej organizácie Provea. Podľa inej ľudskoprávnej skupiny Foro Penal bolo medzi 850 zatknutými 77 neplnoletých osôb.
Pápež František vyslovil v pondelok obavu, že politická kríza vo Venezuele sa môže zvrhnúť na „krviprelievanie“ a uviedol, že nie je jeho úlohou podporiť jednu alebo druhú stranu. Už v nedeľu vyzval na pokojné a spravodlivé riešenie súčasnej politickej krízy, avšak nepovedal, či Vatikán uzná Guaidóa za legitímneho prezidenta Venezuely.