„Počas rokovaní o Sýrii Putin porazil Erdogana,“ išiel ešte ďalej arabský týždenník Arab Weekly vychádzajúci v angličtine. Podobne reagovala väčšina. Pritom turecký líder pricestoval do Moskvy hlavne, ak nie iba kvôli dohode o tzv. nárazníkovej zóne na severe Sýrie. V oblasti kontrolovanej z nemalej časti kurdskými milíciami, ktorým v boji s islamskými teroristami pomáhali USA.
„Najprv s tým musí súhlasiť sýrsky prezident Bašár Asad a až potom môžete na sýrskom území vytvoriť nárazníkovú zónu proti Kurdom,“ zhrnul ruský postoj a pre Ankaru nečakané pripomenutie Adanských dohôd aj týždenník Arab Weekly. V tejto súvislosti sa často spomína aj Putinova „predohra“ v podobe kritiky Ankary pre neplnenie záväzkov v prípade sýrskeho Idlibu. Ruský líder totiž vyčítal Erdoganovi, že napriek sľubom viazaným na konkrétny termín ešte stále v oblasti operujú teroristi z tzv. Islamského štátu. A tak Moskva plány Ankary na severe Sýrie podmieňuje rokovaním s Damaskom, čo je podľa viacerých pozorovateľov ťažko stráviteľné vzhľadom na ešte donedávna odmietanie Tureckom uznať Asada za legitímneho lídra krajiny.
Za ďalšie víťazstvo Putina možno podľa viacerých pozorovateľov považovať aj skutočnosť, že Ankara spoločne s Moskvou a Teheránom sa zúčastňuje na formovaní komisie, ktorá má vypracovať novú sýrsku ústavu. A to napriek tomu, že spojenci Turecka v NATO, Nemecko, Británia a Francúzsko, účasť Ankary „neodporúčali“.
„Pripomenutie existencie Adanskej dohody má za úlohu pribrzdiť expanzionistické plány prezidenta Erdogana,“ citujú agentúry názor Nidála Kablana, bývalého sýrskeho veľvyslanca v Turecku. „Ak Rusko, Irán a Sýria dokážu garantovať bezpečnosť hranice, tak prítomnosť tureckých vojakov v Sýrii je bezpredmetná,“ dodal posledný sýrsky veľvyslanec v Ankare pred prerušením diplomatických vzťahov Turecka a Sýrie v roku 2012.
„Dohoda prezidentov o stabilizácii situácie v oblasti pomocou koordinácie akcií, ako aj o rozšírení opatrení je porážkou Erdogana,“ vracia sa k výsledkom rusko-tureckých rokovaní v Moskve aj portál TopWar. Podľa neho Putin to povedal jasne na záverečnej tlačovej konferencii s prezidentom Erdoganom. Na jednej strane odmietol Trumpovu víziu tzv. bezpečnostnej zóny, pričom sa odvolával na absenciu rozhodnutia OSN. Na druhej strane však navrhol Turecku „alternatívu“.
A reakcia Ankary nenechala na seba dlho čakať. Ako informovali noviny Milliyet, turecký šéf diplomacie Mevlüt Čavušoglu už vyhlásil: „Napriek všetkému sme stále v nepriamom kontakte s administratívou v Damasku“. Aj prezident Erdogan po návrate z Moskvy v prejave pred kadetmi vojenskej akadémie zobral ruskú alternatívu vážne, keď konštatoval: „Ako vidíme, Adanská dohoda, o ktorej sme rokovali počas stretnutia s Putinom, musí byť opäť na programe dňa.“
Adanská dohoda
Dokument podpísali v juhotureckom meste Adan Turecko a Sýria 20. októbra 1998. A potvrdili ich aj v roku 2010. O rok neskôr dohody ratifikoval turecký parlament a následne ich schválila aj vláda v Ankare. Obsah dohody sa napokon stal súčasťou mierovej dohody na obdobie troch rokov. Damask sa zaviazal, že sa vzdá akejkoľvek podpory Strany kurdských pracujúcich (PKK) operujúcej na juhovýchode Turecka a považovanej Ankarou za teroristický subjekt. Zároveň sa zaviazal, že uväzní a vyhostí zo Sýrie všetkých členov PKK vrátane lídra Abdullaha Öcalana a bude spolupracovať s Ankarou v boji proti PKK.