Odporcovia cestných blokád a násilia ako formy protestu sa začali organizovať cez sociálne siete už koncom novembra, hoci o nich na rozdiel od žltých viest nebolo až tak počuť. Už po prvých protestoch žltých viest sa vytvorila skupina „červených šatiek – odpoveď žltým vestám“.
„Chceme ukázať, že je nás čoraz viac tých, ktorí odmietame tieto blokády, odmietame násilie, útoky proti slobode prejavu (ak nie ste za žlté vesty, ste boháč alebo zlý), útoky proti slobode podnikania,“ napísal zas koncom novembra na facebooku skupiny „modrých viest“ 36-ročný právnik Laurent Segnis. Pripomínal ekonomické škody, ktoré spôsobujú blokády a rozhodne nepomôžu zvyšovať kúpyschopnosť obyvateľstva či znižovať nezamestnanosť. „Odmietame povstaleckú atmosféru nastolenú žltými vestami… skutočný demokratický boj sa vedie cez volebné urny,“ zdôraznil.
Segnis patrí k sympatizantom vládneho hnutia, ktoré založil prezident Emmanuel Macron. Podobne aj Laurent Soulié, zakladateľ ďalšej skupiny, ktorá vznikla začiatkom decembra pod názvom: Stop, stačilo. Červené šatky a komunita Stop, stačilo sa napokon spojili a minulú nedeľu zorganizovali v Paríži svoj republikánsky pochod proti násiliu.
Organizátori vopred čelili obvineniam, že usporiadali demonštráciu na podporu Macrona a čelili vyhrážkam. Pre mnohých však bolo poslednou kvapkou decembrové násilie žltých viest voči poriadkovým silám a spúšť v centre Paríža vrátane poškodenia Víťazného oblúka. „Bola som šokovaná. Ako si možno dovoliť také násilie?“ povedala pre francetvinfo.fr Marina Lecomteovú, ktorá organizovala „červené šatky“ v severozápadnom Francúzsku a je zároveň podporovateľkou Macronovej vládnej strany. Týždeň pred demonštráciou proti násiliu v Paríži prišli neskoro večer k jej dverám „žlté vesty“, od ktorých dostala výhražný list.
Stúpenci žltých viest pred protestom proti násiliu zdôrazňovali blízkosť organizátorov „republikánskeho pochodu“ s vládnym Macronovým hnutím. Podľa portálu francetvinfo.fr však „červené šatky“ tvoria ľudia rôznych povolaní a názorov, ktorí tvrdia, že reprezentujú tichú väčšinu. Niektorí podporujú politiku Macrona a neskrývajú to, iní oslovení ľudia zdôrazňovali, že sú apolitickí. Spojila ich však potreba vyjadriť sa za obranu demokratických inštitúcií. „Je to výkrik zo srdca. Bol som veľmi šokovaný násilím, osobitne v Paríži: poškodením Víťazného oblúka, výzvami ísť na Elyzejský palác, pochodovať na parlament,“ povedal pre France Inter Soulié, ktorý vytvoril skupinu Stop, stačilo. Pôvodne chcel organizovať pochod na podporu Macrona. Neskrýva, že ho volil v prvom aj druhom kole prezidentských volieb.
Z dôvodov obrany demokracie, ale pod podmienkou apolitickosti protestu, sa k demonštrácii pridal Théo Poulard, ktorý spoluorganizoval červené šatky. V prvom kole prezidentských volieb volil kandidáta socialistov, v druhom kole Macrona, lebo, ako povedal, „inak by tu boli extrémy“. Fabien Homenor, administrátor inej skupiny červených šatiek, zas pripustil, že mnohé „červené šatky“ mohli byť spočiatku „žltými vestami“. Najmä na začiatku, keď žlté vesty protestovali proti plánovanému zvýšeniu dane na palivá. Vláda však od nej ustúpila. „Chápem našich spoluobčanov, ale hovoríme stop blokádam a stop násiliu,“ citoval ho portál France Inter. K protestu sa napokon nepridal, pretože ľudia ho vnímali ako pochod za Macrona, keďže sa naň chystali aj niektorí poslanci za vládne hnutie.
Nedeľný pochod, na čele ktorého niesli ľudia transparent s nápisom Stop násiliu, bol pokojný. Aj keď polícia musela byť v strehu, aby nedošlo k zrážke so žltými vestami. Ľudia na tomto pochode nežiadali „frexit“, ale niesli francúzske aj európske vlajky. Na proteste proti násiliu bolo podľa polície vyše desaťtisíc ľudí. Deň predtým po celom Francúzsku protestovalo približne 69-tisíc žltých viest, z nich v Paríži asi štyritisíc – menej ako týždeň predtým.
VIDEO: Prezident Emmanuel Macron nezastaví protesty hnutia žltých viest, tvrdí vo videu pre TV Pravda analytik Pavol Szalai z portálu Euractiv.sk. (TV Pravda, 15. 1. 2019)