Kým šéfovia Bieleho domu a Kremľa si uvoľňujú ruky na budovanie svojich arzenálov, Európa má dôvod na vážne obavy. Rakety s doteraz zakázaným doletom 500 až 5 500 kilometrov budú – tak ako za studenej vojny – mieriť predovšetkým na ňu. USA a Rusko, ktoré sa držia na muške medzikontinentálnymi raketami, ich na svoje vzájomné zničenie nepotrebujú.
Menej stabilná a bezpečná Európa
„Európu ohrozujú nové preteky v zbrojení,“ varuje analytik Franz-Stefan Gady z Inštitútu Východ-Západ. „Starý kontinent je jednoducho lapený uprostred konfliktu,“ poznamenal pre Pravdu. „Výsledkom ukončenia zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu bude menej stabilná a bezpečná Európa,“ predpovedá aj Steven Pifer, expert na jadrové odzbrojenie z Brookingsovho inštitútu. „Keď zmluva INF zanikne, Rusko bude môcť otvorene nasadiť 9M729,“ dodal pre Pravdu. Práve rakety 9M729, na Západe označované ako SSC-8, sú jablkom sváru, pre ktoré Spojené štáty od soboty spustili polročnú lehotu na odstúpenie od zmluvy. Washington totiž napriek ubezpečovaniu Moskvy o opaku tvrdí, že majú dolet dlhší ako povolených 500 kilometrov.
„Tieto rakety sú mobilné, je ťažké ich nájsť, môžu niesť jadrové hlavice, dokážu zasiahnuť európske mestá a neposkytujú takmer žiadny čas na varovanie pred potenciálnym použitím jadrových zbraní v konflikte,“ zhrnul šéf NATO Jens Stoltenberg pre BBC dôvody, prečo sú rakety 9M729 také nebezpečné a potvrdil, že spojenci rozhodnutie Washingtonu podporujú.
Ruský expert: Dočasná výhoda sa zmení na katastrofu
Šéf Kremľa Vladimir Putin v sobotu ohlásil zrkadlovú odpoveď Moskvy. „Naši americkí partneri oznámili, že pozastavujú svoju účasť na tejto dohode, a my tiež pozastavujeme našu účasť. Ohlásili, že sa budú zaoberať vedeckovýskumnými a skúšobno-konštrukčnými prácami, a my budeme robiť to isté," citovala ruského prezidenta agentúra TASS.
Podľa nezávislého vojenského analytika Alexandra Goľca sa tak z pohľadu Moskvy zatiaľ zdanlivo nič dramatické nedeje. „A tak, ako sa nič nestalo 3. februára, sa nič nestane ani začiatkom augusta, keď vyprší 180-dňová výpovedná lehota. Američania budú potrebovať prinajmenšom tri a možno až osem rokov na to, aby vyvinuli, vyrobili a rozmiestnili nové rakety. Ale keď sa to stane, dočasná výhoda Ruska sa zmení na strategickú katastrofu,“ predpovedá ruský expert. Dočasná výhoda podľa neho spočíva v tom, že ak americké podozrenia zodpovedajú skutočnosti, tak Rusko bude môcť pomerne rýchlo rozmiestniť rakety 9M729, lebo ich montuje na odpaľovacie zariadenia Iskanderov.
"Teoreticky to znamená, že tam, kde má Rusko komplexy Iskander, napríklad v Kaliningradskej oblasti, na samej hranici s NATO, môže relatívne ľahko inštalovať rakety stredného doletu. A ak sú zistenia Američanov o možnom 2 000-kilometrovom dolete 9M729 správne, tak na muške sa môže ocitnúť prakticky ľubovoľné európske mesto,“ spresnil Goľc pre Pravdu. Potom sa však podľa neho v Európe skôr či neskôr objavia americké rakety a obnoví sa strategická situácia z konca sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, keď USA mohli v priebehu šiestich minút zasiahnuť životne dôležité centrá Ruska, kým sovietske rakety stredného doletu na citlivé ciele za oceánom nemohli dosiahnuť a medzikontinentálnym by to trvalo až pol hodiny.
Hrozba katastrofy nie je bezprostredná
Stoltenberg ubezpečil, že aliancia predbežne neplánuje rozmiestniť pozemné jadrové rakety v Európe. Putin v rámci ohlásenej zrkadlovej reakcie zase sľúbil, že kým to nespraví NATO, neurobí to ani Rusko. Znamená to, že obavy Európy, že sa rovnako ako za studenej vojny stane loptičkou v hre superveľmocí a ich potenciálnym bojiskom, sú predčasné?
Nikolai Sokov, expert z Centra Jamesa Martina pre štúdie nešírenia zbraní hromadného ničenia v kalifornskom Monterey, pripúšťa, že hrozba katastrofy nie je bezprostredná. S výnimkou prípadu 9M729 neočakáva rýchle praktické kroky, ktoré by boli v rozpore s INF. „Zo strany USA pôjde najskôr o vývoj, čo nejaký čas potrvá. Potom príde na rad diskusia v NATO o rozmiestnení nových bojových prvkov,“ vyslovil pre Pravdu svoju prognózu s tým, že najpravdepodobnejším prvým americkým systémom bude armádou vyvinuté ,superdelo' s dostrelom 1 600 kilometrov.
Sokov predpokladá, že NATO zrejme nebude schopné dospieť ku konsenzuálnemu rozhodnutiu o nasadení nových prostriedkov, takže budú musieť byť rozmiestnené na bilaterálnom základe. „Viem si to predstaviť napríklad prostredníctvom dvojstrannej dohody Washingtonu s Varšavou, a to aj preto, že Poľsko je optimálnym miestom pre systémy s týmto dosahom a navyše sa prejavuje ako jeden z najoddanejších spojencov USA. Rusko medzitým bude pokračovať v modernizácii Iskanderov, vytvorí novú modifikáciu, o ktorej – na rozdiel od 9M729 – už nebude musieť tvrdiť, že neporušuje INF. Predpokladám, že to všetko sa začne diať najskôr v roku 2020 či 2021,“ poznamenal expert z Monterey.
Čo môže Európa v tejto situácii podniknúť, aby sa pokúsila rozohnať mračná, ktoré sa nad ňou sťahujú? „Mala by sa pokúsiť nájsť spoločnú dohodu na úrovni NATO a EÚ, aby žiadna európska krajina neumožnila umiestnenie amerických pozemných jadrových rakiet stredného doletu na svojom území, prípadne by mohla koordinovať toto úsilie aj so spojencami USA v Ázii – s Japonskom a Južnou Kóreou,“ myslí si Franz-Stefan Gady. „Mohlo by to viesť k diplomatickej kríze v rámci NATO, ale zrejme by stálo zato vziať na seba toto riziko. Súčasne by Európa mala aktívne povzbudzovať USA a Rusko, aby sa nevzdávali rokovaní a možno by mohla predstaviť aj rámec pre udržateľnejšie vyjednávania o obmedzení zbrojenia,“ radí expert z Inštitútu Východ-Západ. „Mali by sme mať pritom na pamäti, že bezpečnosť Európy je zaručená americkým jadrovým dáždnikom. Tento dáždnik funguje aj bez ďalších jadrových zbraní v Európe,“ dodal.
Thomas Nichols, expert na medzinárodnú bezpečnosť z Akadémie amerického námorníctva, verí, že novému kolu nekontrolovaného zbrojenia sa ešte dá vyhnúť. „Zmluva INF bola základným kameňom nielen európskej bezpečnosti, ale globálneho mieru,“ pripúšťa. „Rusi porušujú zmluvu, pretože chcú Európanov zastrašiť, ale nemyslím si, že odpoveďou na tento typ očividnej provokácie musia byť nové preteky v zbrojení. Nič nezmenilo základnú strategickú rovnováhu medzi Ruskom a NATO – a Rusi to vedia lepšie ako ktokoľvek iný,“ konštatoval Nichols pre Pravdu (jeho názory nevyjadrujú postoje americkej vlády, poz. red).
Ak sú zistenia Američanov o možnom 2 000-kilometrovom dolete 9M729 správne, tak na muške sa môže ocitnúť prakticky ľubovoľné európske mesto.Alexandr Goľc, ruský vojenský analytik
Tlak Európy na Rusko a USA, aby využili polročné časové okno na záchranu INF, očakávajú mnohí analytici, hoci viacerí pripúšťajú, že to môže byť riskantné úsilie s neistým výsledkom. „Jediným aktérom schopným rozprávať sa s Rusmi je Európa, presnejšie Nemecko. Berlín sa zdá byť na to aj ochotný. Môže sa však do niečoho takého pustiť?“ kladie si otázku Sokov. „Objavia sa obvinenia z vnášania rozkolu do radov NATO, z nahrávania Putinovi. Ale kanál Európa – Rusko je jediný, ktorý môže pomôcť rozhýbať dialóg. Hoci žiadna dohoda nie je možná bez USA, prinajmenšom predbežné rokovania môže urobiť Európa ako aktér alebo ako sprostredkovateľ,“ upozorňuje expert na nešírenie zbraní hromadného ničenia.
Nasadenie mäkkej sily však má len obmedzenú šancu na to, aby Moskvu priviedlo k plneniu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy INF, pripúšťa Steven Pifer. „NATO zváži protiopatrenia, aby zabezpečilo, že Rusko nezíska významnú vojenskú výhodu. Je však ťažké si predstaviť, že by aliancia dosiahla politický konsenzus na nasadenie novej americkej rakety stredného doletu. To súčasne znamená, v Európe možno nebudú americké rakety, ktoré by mohli Kremeľ primať k zmene prístupu, tak ako sa to stalo po rozmiestnení amerických Pershingov II v západnej Európe v 80. rokoch, po čom Moskva súhlasila so zákazom pozemných rakiet stredného doletu a podpísala zmluvu INF,“ dodáva expert z Brookingsovho inštitútu.