Pred podpísaním dekrétu o zavedení núdzového stavu vyhlásil. „Budeme čeliť národnobezpečnostnej kríze na našej južnej hranici a spravíme to tým alebo iným spôsobom.“ Pripustil, že ide o „kritický krok“. Odhodlal sa preň však preto, že ako povedal: „Ide o inváziu do našej krajiny.“
Biely dom mieni do opevnenia južnej hranice Spojených štátov investovať približne osem miliárd dolárov. Kompromisný návrh republikánov a demokratov, ktorý obe komory vo štvrtok schválili, mu však na ochranu hraníc dáva len 1,4 miliardy dolárov. Tieto peniaze stačia na vybudovanie necelých 90 kilometrov hraničných bariér oproti Trumpom požadovaných 320 kilometrov. Trump napriek tomu nadstranícky návrh zákona, ktorého cieľom je predísť opätovnej platobnej neschopnosti časti federálnych úradov, včera podpísal. Ak by to nespravil, tak oddnes by sa obnovil shutdown, teda odstávka federálnej vlády, ktorá sa vinou konfliktu o financovanie múru na prelome minulého a tohto roku natiahla na 35 dní, najviac v histórii USA.
Keďže Kongres na múr vyhradil niekoľkonásobne menšiu sumu, ako Biely dom požadoval, Trump si chce zvyšok rozpočtových prostriedkov pomocou prezidentských dekrétov a vyhlásenia stavu núdze vziať inde. Vyše 6,5 miliardy dolárov už údajne vo vládnych a v ministerských fondoch našiel.
Prostredníctvom dekrétov chce šéf Bieleho domu odčerpať 3,5 miliardy z fondu Pentagonu na budovanie ozbrojených síl a 2,5 miliardy z armádneho fondu boja proti pašovaniu narkotík. Ďalších 600 miliónov mieni získať z fondu majetku zhabaného štátom podľa trestného práva, ktorý spravuje ministerstvo financií, napísal denník New York Times.
Trump sa počas volebnej kampane zaviazal, že získa 23 miliárd dolárov na stavbu „krásneho“ betónového múru v dĺžke 3 200 kilometrov, ktorý by mal zabrániť nelegálnemu prekračovaniu americko-mexickej hranice. Sľúbil pritom, že účet zaplatí Mexiko. Južný sused USA však akúkoľvek finančnú spoluúčasť vylučuje, Trump preto zmiernil nároky a namiesto betónového múru by sa už uspokojil aj s oceľovou zábranou na 320-kilometrovom úseku hraníc.
Prezident USA sa podľa agentúry AP usilovne snaží odvrátiť dojem, že bitku o opevnenie hranice prehral. Chce si tak okrem iného udržať priazeň tvrdého konzervatívneho jadra svojich voličov v blížiacej sa kampani pred ďalšími prezidentským voľbami, ktoré USA čakajú v novembri 2020.
Opoziční demokrati v spoločnom vyhlásení šéfky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej a ich senátneho lídra Chucka Schumera už šéfa Bieleho domu upozornili, že zavedenie stavu núdze kvôli múru považujú za „bezprávie, zneužitie právomocí prezidentského úradu a zúfalý pokus odvrátiť pozornosť od toho, že prezident Trump porušil svoj základný sľub, že za jeho múr zaplatí Mexiko“.
Americké médiá predpovedajú, že odpoveď demokratov na Trumpov krok bude okamžitá. Snemovňa reprezentantov ovládaná demokratmi podľa prognózy denníka Washington Post schváli rezolúciu, ktorá stav núdze ukončí. K tejto rezolúcii sa do 18 dní bude musieť vysloviť stočlenný Senát. V ňom síce republikáni majú väčšinu 53 mandátov, Washington Post však tipuje, že horná komora rezolúciu podporí, pretože prinajmenšom päť republikánov v nej s vyhlásením stavu núdze nesúhlasí.
Ak bude prezident na svojom pláne trvať, bude musieť rezolúciu schválenú v oboch komorách vetovať. Prekonať veto môžu zákonodarcovia len dvojtretinovou väčšinou v oboch kongresových komorách. To sa podľa analytikov nepodarí. Snemovňa reprezentantov však potom môže podať žalobu na federálny súd. Trumpov plán tak zrejme zostane dlhodobo zablokovaný, kým budú pokračovať súdne ťahanice.