Foto: Reuters, POOL
Aj v noci na utorok, niekoľko hodín predtým, ako sa vo viacerých mestách po celom Francúzsku konali demonštrácie proti antisemitizmu, neznámy páchateľ zhanobil takmer stovku hrobov na židovskom cintoríne v meste Quatzenheim neďaleko Štrasburgu. Na hroby žltou a modrou farbou namaľoval nápisy v nemčine a hákové kríže. Na jednom z nich sa objavil nápis v nemčine – Alsaskí čierni vlci, čo môže byť odkaz na alsaskú separatistickú skupinu zo 70. rokov.
Na cintorín do Quatzenheimu v utorok vycestoval aj prezident Emmanuel Macron. S jarmulkou na hlave vedľa miestneho rabína ticho stál počas modlitby za mŕtvych. „Som tu, aby som svedčil o solidarite národa, našej hanbe, našom plnom odhodlaní bojovať proti antisemitizmu vo všetkých jeho formách,“ povedal neskôr Macron.
Podľa údajov ministerstva vnútra počet prejavov antisemitizmu stúpol vlani o vyše 70 percent. Kým v roku 2017 zaznamenali 311 takýchto činov, vlani ich bolo už 541. Antisemitizmus je vlastný aj niektorým stúpencom protestného hnutia žltých viest, ktorí označujú Macrona za bábku židovských bankárov. Terčom antisemitských urážok sa v sobotu pri proteste žltých viest stal aj konzervatívny filozof Alain Finkielkraut.
Minister vnútra Christophe Castaner varoval, že antisemitizmus sa v krajine šíri ako otrava. Len cez víkend bolo v Paríži hlásených viacero takýchto útokov. Pobúrenie vyvolali hákové kríže na schránkach s portrétom zosnulej prvej predsedníčky Európskeho parlamentu Simone Veilovej, ktorá prežila holokaust.
Väčšina antisemitských útokov sa pripisuje stúpencom krajnej pravice a moslimským radikálom. Niektorí poslanci preto zvažujú sprísnenie zákona tak, aby sa aj antisionizmus považoval za prejav antisemitizmu, a teda bol trestným činom. Ministerstvo spravodlivosti má však k takému sprísneniu výhrady. Aj Macron si nemyslí, že by to bolo dobré riešenie v boji proti antisemitizmu, hoci pripustil, že tí, čo žiadajú odstránenie Izraela, sú tí, čo chcú útočiť na Židov.
Vo viacerých francúzskych mestách sa v utorok večer konali demonštrácie proti antisemitizmu. Zúčastnili sa na nich predstavitelia takmer všetkých politických strán s výnimkou krajnej pravice. Šéfka krajnej pravice Marine Le Penová, ktorá podporuje hnutie žltých viest, namiesto toho napísala otvorený list Finkielkrautovi, v ktorom odsúdila antisionizmus.
