„Zaútočili sme na základňu teroristov,“ trvá na svojom Dillí. India tak reagoval na tragédiu zo 14. februára, keď samovrah vyhodil do vzduchu indický vojenský konvoj. Pri útoku zahynulo 46 indických vojakov. Zodpovednosť za vraždenie zobrala na seba militantná skupina Jaíš-e-Muhammad (Armáda proroka Muhammada), operujúca z územia Pakistanu a požadujúca odtrhnutie Kašmíru v prospech Islamabadu. Pakistan však odmieta tvrdenie Dillí s tým, že v inkriminovanej oblasti útoku v stále spornej himalájskej oblasti neboli žiadni teroristi.
Napätie sa usiluje tlmiť medzinárodné spoločenstvo, ktoré presvedčuje obe strany, aby konflikt riešili mierovou cestou. Už aj preto, lebo panujú obavy, že kašmírsky konflikt využije teroristická sieť, tzv. Islamský štát, ktorej príslušníci to museli v Sýrii pod tlakom hlavne vládnych jednotiek podporovaných ruským letectvom „zabaliť“. Navyše obe strany od roku 1998 disponujú jadrovými zbraňami. Už v roku 2002 mala podľa niektorých zdrojov India okolo 60 a Pakistan 25 jadrových hlavíc. Napriek tomu dnes viac ako táto skutočnosť priťahuje pozornosť väčšiny sveta summit KĽDR – USA vo Vietname.
Šéf diplomacie USA Mike Pompeo v telefonickom rozhovore už vyzval obe krajiny, aby nevystupňovali vojenskú aktivitu. V oficiálnom vyhlásení Pompeo nepriamo vyvrátil už spomínané tvrdenie Islamabadu, keď konštatuje, že cieľom indického leteckého útoku „bol tréningový tábor teroristov na území kontrolovanom Pakistanom v časti Kašmíru“. Pritom z historického hľadiska svoj podiel na vyhrotení konfliktnej situácie majú aj USA, ktorým Pakistan dlhé roky robil dobré služby v oblasti v úlohe žandára a strážcu „životne dôležitých záujmov“ Washingtonu. Predovšetkým v čase, keď India mala blízky vzťah k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. Niekdajší prezident, diktátor generál Zijaul Hak, bol v tomto smere na nezaplatenie. Na druhej strane obavy a výzva na zdržanlivosť adresovaná Indii aj Pakistanu zazneli aj z Moskvy a Pekingu. A Turecko už dokonca ponúklo sprostredkovateľskú misiu. V Dillí aj Islamabade však zatiaľ reagovali rovnako. Indická ministerka zahraničných vecí rovnako ako jej pakistanský rezortný kolega ubezpečili, že obe krajiny nemajú záujem o eskaláciu. Napriek tomu mnohí politickí pozorovatelia sa zhodujú v názore, že v dnešnej neľahkej situácii jediná provokácia by mohla spustiť katastrofu.
Podľa Jurija Balujevského, exnáčelníka ruského generálneho štábu, terajšie napätie môže vyústiť nanajvýš do lokálnych potýčok. "Otvorený horúci vojenský konflikt nehrozí,“ tvrdí vojenský odborník s tým, že najradikálnejší scenár by mohol spočívať v leteckých konfliktoch oboch krajín v oblasti vzájomného kontaktu.