Ivan Mikloš: Uživiť by sa mohol naďalej aj tranzit plynu cez Ukrajinu

, 28.02.2019 06:00
Ivan Mikloš
Ivan Mikloš, hlavný ekonomický poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana Autor: ,

Prípadný vstup Ukrajiny do EÚ závisí nielen od pripravenosti Kyjeva, ale aj od ochoty únie rozširovať sa. Poukázal na to v rozhovore pre Pravdu Ivan Mikloš, hlavný ekonomický poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana. "Nemenej je to spojené s otázkou, či Ukrajina už bude mať pod kontrolou svoju východnú hranicu, pretože tá by sa v prípade jej začlenenia do únie stala vonkajšou hranicou EÚ," dodal niekdajší slovenský minister financií.

Medzinárodný menový fond (MMF) v decembri 2018 odsúhlasil Ukrajine nový balík finančnej pomoci v objeme 3,9 miliardy amerických dolárov (USD). Predchádzajúci úver z roku 2015 mal Kyjev problém vyčerpať. Dokáže to teraz využiť v plnom rozsahu?

Tento program je vypracovaný do apríla 2020. Netrúfam si povedať, či vyčerpá všetko, ale myslím si, že spolupráca so zahraničnými veriteľmi bude pokračovať, čo považujem za mimoriadne dôležité.

Agentúra Moody's zvýšila Ukrajine rating len o jeden stupeň, pričom sa zdá, že si bude naďalej požičiavať peniaze s úrokom až okolo deviatich percent.

Tento stav súvisí nielen so situáciou na Ukrajine, ale aj na medzinárodných finančných trhoch. Neistota vyplýva tiež z predvolebného obdobia. Ide o to, či po blížiacich sa prezidentských voľbách a októbrových parlamentných bude pokračovať spolupráca s MMF a ďalšími finančnými inštitúciami, a tiež aké bude tempo reforiem. Osobne sa nazdávam, že podmienky, za ktorých si Ukrajina bude požičiavať peniaze, sa pravdepodobne nezmenia.

Kyjev by mal splatiť pôžičky v najbližších piatich rokoch až vo výške 33 miliárd USD. Zvládne to?

Ukrajinci ich budú schopní splatiť, ak budú pokračovať v reformách, ak – ako som už zdôraznil – sa zachová spolupráca s MMF, rovnako však aj so Svetovou bankou a Európskou úniou. Nielenže od nich dostávajú lacnejšie úvery, ale ak s nimi spolupracujú a dodržiavajú podmienky, potom sú medzinárodné finančné trhy ochotné im aj požičiavať. Ak toto všetko bude napredovať, mala by to Ukrajina so splácaním nakoniec zvládnuť.

Rusko buduje plynovod Nord Stream 2, čo vedie k obavám, že by Ukrajina stratila význam tranzitnej krajiny. Nepublikovaná analýza Európskej komisie však údajne uvádza, že európske firmy budú potrebovať okolo roku 2020 až 500 miliárd kubíkov plynu.

Ak je odhad správny, tak by sa mali uživiť obidve trasy. Budovaný plynovod Nord Stream 2, ako aj existujúci, ktorý vedie cez ukrajinské územie.

Robí Slovensko dostatočné politicko-ekonomické kroky na pomoc Ukrajine?

Nerobí. Vidíme, aké sú postoje šéfa Smeru Roberta Fica alebo predsedu SNS Andreja Danka. Ukrajina je pritom náš sused a malo by byť tiež v záujme Slovenska, aby sa úspešne vyvíjala. Aby sa reformovala a dočkala sa vstupu do Európskej únie.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko plánuje podať prihlášku do EÚ do štyroch rokov. Je to len jeho predvolebný ťah na voličov alebo v tom vidíte kúsok reality?

Jedna vec je prihláška, druhá vec je reálny vstup. Ten závisí nielen od pripravenosti Ukrajiny, ale aj od ochoty EÚ rozširovať sa. Nemenej je to spojené s otázkou, či Ukrajina už bude mať pod kontrolou svoju východnú hranicu, pretože tá by sa v prípade jej začlenenia do únie stala vonkajšou hranicou EÚ.

Čiže potom sa dá podobne povedať, že aj perspektíva ukrajinského členstva v NATO je veľmi-veľmi vzdialená?

Neviem, či by som použil výraz veľmi-veľmi, ale určite to nie je otázka najbližších rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ivan Mikloš #Ukrajina #Tranzit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku