Ste rodený Krymčan. Ako hodnotíte situáciu na polostrove v čase, keď si pripomíname 5. výročie udalostí na kyjevskom Majdane?
Ťažko sa mi hovorí o tom období, ako aj o tom, čo nasledovalo neskôr. Podľa národnosti som Ukrajinec. Na Kryme sme sa však nikdy nedelili na Rusov, Ukrajincov alebo Tatárov. Existuje pojem krymský ľud, ktorý však nevyjadruje národnosť, ale 150 národností žijúcich na polostrove. Pred štvrťstoročím, do roku 2014, sme však začali deliť ľudí podľa národnosti.
Čo spôsobilo zmeny na Kryme?
Boli dva dôvody krymskej jari. Prvým bola túžba ľudí žiť v mieri. Ak by sa totiž Krym nepripojil k Rusku, tak na polostrove by vznikla vojenská situácia. Ešte horšia, ako je na Donbase, kde dodnes zomierajú ľudia. Súčasná vládna nacionalistická moc v Kyjeve by na Kryme rozpútala národnostné trenice.
A druhý dôvod?
Všetci vrátane Tatárov za štvrťstoročie videli degradáciu štátnosti a v spojení s Ruskom videli nový stimul rozvoja.
A čo prítomnosť Ruska napríklad vo forme tzv. zelených mužíčkov pred i počas referenda?
Po prvé, ľudia majú právo rozhodnúť sa o svojom osude. A po druhé, všetko sa odohralo na základe platnej ukrajinskej ústavy, ktorá obsahovala právo krymskej autonómie ako súčasti Ukrajiny vypísať referendum. Nezabúdajte, že dva dni sme boli nezávislým štátom. Najprv bola vyhlásená nezávislosť Krymu a až potom sa ľudia rozhodli pre pripojenie k Rusku.
Ako pociťujú Krymčania izoláciu a sankcie západných krajín?
Presnejšie konštatovanie je, že Krym dnes žije v úplnej blokáde zo strany niektorých západných krajín. Kde ostali ľudské práva v prípade, že nám odmietajú možnosť navštíviť príbuzných rovnako ako udeliť víza? S našimi pasmi vás nikde nepustia. Nehovorím už o nátlaku zo strany krajín, z ktorých k nám prichádzajú podnikatelia. To je vari tá demokracia, o ktorej sa toľko hovorí v západnom svete? Hovorím o princípe, pretože existujú spôsoby, ako sa vyhnúť spomínanej obštrukcii. V prípade vašej otázky odpoviem konštatovaním. V roku 2014 sme otvárali prvý ročník Jaltskej medzinárodnej ekonomickej konferencie. Zúčastnilo sa na nej dvadsať zahraničných delegátov a dnes je ich viac ako tisíc. Na vlastné oči sa môžu presvedčiť nielen o ekonomickom, ale hlavne o duchovnom raste na polostrove. V mestách, ale aj v dedinách, v ktorých žijú Ukrajinci, Rusi, Tatári, ale napríklad aj Bulhari či Gréci. Najlepšou zbraňou proti sankciám, ktoré sú zamerané na obchodovanie, na politické kontakty, je tvorba podmienok pre biznis. Ak to funguje, tak podnikateľ ignoruje zákazy vlastnej vlády. Vtedy, ak sa zhoduje svedomie s výhodným podnikaním. V neposlednom rade protizbraňou k sankciám je podpora tzv. národnej diplomacie. Medzinárodné vzťahy so v prvom rade o vzťahoch národov a až potom politikov.
Žijete vari bez problémov?
Tvrdiť niečo také by bolo chybou. Za päť rokov sa urobiť veľa nedá. Poznáte to aj na Slovensku. Koľko problémov ste museli prekonať v súvislosti so vstupom do únie. Ide o dlhodobý proces. Platí to aj v prípade spojenia s Ruskom. Museli sme meniť napríklad legislatívu, ekonomické pravidlá, ale hlavne myslenie ľudí.
Prečo sú na Kryme stále príjmy obyvateľstva nižšie ako v Rusku?
Mzdy na Kryme napriek tomu rastú. Priemerná dosahuje 25 000 rubľov, čo je napríklad viac ako v niektorých oblastiach Ruska a je niekoľkonásobne vyššia ako na Ukrajine. Podstata však spočíva v tom, že stále nás dotuje federálny rozpočet. Prvoradou je infraštruktúra. Ako bola napríklad výstavba diaľnice Tavrida, elektrární, ale aj siete dodávok vody, ktorú Ukrajina úplne zastavila. V neposlednom rade to bol most a teraz železničné prepojenie, ale rovnako aj vybudovanie moderného medzinárodného letiska. A to všetko za 800 miliárd rubľov z federálneho rozpočtu.
Lídri krymských Tatárov však tvrdia, že sa im ťažko žije.
Vari preto, lebo majú overiteľné možnosti, ktoré v minulosti nemali? Teda vlastný rozhlas, televíziu, noviny, divadlo aj univerzitu. Aj v tomto prípade najlepšie je presvedčiť sa na vlastné oči.
Prišli ste na Slovensko, aby ste našich podnikateľov zoznámili s podmienkami možného podnikania na polostrove. Čo však ponúkate potenciálnym turistom? Navyše ak podľa mnohých ide o územie anektované Ruskom.
Už teraz je turistov nemálo. V minulom roku padol rekord. Krym navštívilo 7 miliónov turistov, z ktorých milión pricestovalo z Ukrajiny. Aký to paradox, keď opačným smerom bránia ukrajinské úrady Rusom cestovať. Nebráni to však nášmu úsiliu zvýšiť počet aj zahraničných návštevníkov vrátane európskych krajín napríklad formou organizovania otvorených dverí pre cestovné kancelárie, nevynímajúc ani slovenské. Ponúkame nielen more, ale aj liečebné a poznávacie pobyty počas celého roka. Zatiaľ dominujú čínski a vietnamskí turisti.
V prípade domácich turistov vám však nahrávajú napríklad štátne dotácie na letenky.
Nie je to celkom pravda. Dotácie sa vzťahujú iba na dôchodcov a invalidov.
VIDEO: Exkluzívne zábery z Ukrajiny. Zdevastovaný most je vstupom do zóny bojov.