Cirkev sa vraj nebojí
Odborník takto reagoval na oznam Vatikánu, že o rok sprístupní tajné archívy pápeža Piusa XII., ktorý bol na čele katolíckej cirkvi v rokoch 1939 až 1958. Jeho pôsobenie počas druhej svetovej vojny je často terčom kritiky, pretože vraj dostatočne jasne nevystúpil proti holokaustu a spoliehal sa na dobré diplomatické vzťahy s hitlerovským Nemeckom.
"Cirkev sa nebojí histórie. Rozhodol som o otvorení vatikánskych archívov Piusa XII., ku ktorému dôjde 2. marca 2020,“ vyhlásil začiatkom minulého týždňa pápež František.
"Očakávame, že odborníci získajú úplný prístup ku všetkým dokumentom v archíve,“ reagovali na správu Vatikánu predstavitelia Jad Vašem, hlavného izraelského pamätníka obetí a hrdinov holokaustu. Podľa nich je toto rozhodnutie potrebné privítať. "Otvorenie archívov by malo umožniť objektívny a otvorený výskum a tiež komplexnú debatu o otázkach krokov Vatikánu a vo všeobecnosti katolíckej cirkvi počas holokaustu.“
Zvyčajne sa pápežské archívy otvárajú 70 rokov po konci pontifikátu. Podľa agentúry AP však v prípade Piusa XII. robí Vatikán na nátlak verejnosti výnimku aj preto, že sú stále medzi nami ľudia, ktorí prežili holokaust.
Katolícka cirkev argumentuje, že pápež počas druhej svetovej vojny vyzýval na mier a diplomatické riešenie konfliktu. Vatikán vtedy tiež kritizoval protižidovskú politiku krajín, ktoré boli v područí či spojencami Nemecka. "Je to nešťastie, že prezidentom Slovenska je kňaz. Každý vie, že Svätá stolica nemôže zastaviť Hitlera, ale kto pochopí, že nevie na uzde udržať kňaza?“ konštatoval v roku 1942 dlhoročný vplyvný poradca Piusa XII. Domenico Tardini na adresu vtedajšieho prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa.
No podľa kritikov sa pápež nikdy neodvážil skutočne odporovať Hitlerovi, nadväzoval diplomatické kontakty so spojencami Berlína a povolil pôsobenie katolíckych organizácií, ktoré boli otvorene antisemitské. Podľa knihy Hitlerov pápež spisovateľa a novinára Johna Cornwella sa Pius XII. podieľal na potlačení katolíckej opozície proti nacistickému vodcovi.
"Pius XII. je kontroverzná postava. O tom sa nedá pochybovať. Nie som si istý, či archívy odhalia všetko. Povedal by som, že Vatikán sa veľmi snaží Piusa XII. vyhlásiť za svätého. Keby sa však otvorenie archívov malo spájať len s pokusom zlepšiť jeho imidž, nemá to zmysel,“ povedal Alpion. "Predstavitelia katolíckej cirkvi zohrávali počas druhej svetovej vojny rôzne úlohy. Je veľa kňazov, ktorí odporovali fašistom. V Albánsku kňazi bojovali po boku partizánov, nevediac, čo ich čaká, keď sa po vojne dostali komunisti k moci. Vatikán sa za posledných troch pápežov ospravedlnil za rôzne veci. Otázkou je, ako ďaleko chce zájsť v prípade druhej svetovej vojny,“ uvažuje odborník.
Boj s komunizmom
Aj iná téma v súvislosti s pápežom Piusom XII. však môže byť zaujímavá. Hlava katolíckej cirkvi robila po druhej svetovej vojne všetko pre boj s komunizmom. Pápež sa snažil, aby sa krajná ľavica nestala politickou silou v Taliansku.
"Väčšina Európy bola v ruinách a Vatikán pohltil strach z komunizmu. Nikde to neplatilo viac ako v Taliansku. Bol tu dobrý dôvod veriť, že po páde Benita Mussoliniho by sa k moci mohli dostať komunisti. Pius XII. v zákulisí zohral zásadnú úlohu, aby v týchto osudových rokoch presvedčil Talianov, aby ich odmietli. S otvorenými archívmi sa pravdepodobne dozvieme, ako v tejto veci postupoval a ako si pritom udržiaval verejnú pozíciu, že sa nemieša do politiky,“ napísal pre magazín Atlantic David Kertzer, autor knihy Pápež a Mussolini. Dielo sa zoberá vzťahom fašistického diktátora a pápeža Piusa XI., predchodcu Piusa XII.