„Je to vecne nesprávne. Žiadna zmena plánu z februára tohto roku, podľa ktorého by v Sýrii malo zostať zostať 200 z terajších 2 000 vojakov USA, sa nekoná,“ reagoval vzápätí predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Joseph Dunford. Prezident USA Donald Trump ešte vlani v decembri vyhlásil porážku IŠ a ohlásil stiahnutie všetkých amerických vojakov zo Sýrie. Následne vo februári však Biely dom oznámil, že v krajine ostane „menší počet“ jednotiek USA. Najprv 200 a neskôr 400.
Denník Wall Street Journal, odvolávajúc sa na vlastné zdroje v najvyšších vládnych kruhoch, informoval aj o dôvode ponechať v Sýrii dvojtisícový kontingent. „Washingtonu sa nedarí dohodnúť sa s Ankarou na podmienkach vytvorenia tzv. bezpečnostnej zóny na turecko-sýrskej hranici a zároveň garantovať bezpečnosť Kurdom podporovaným Američanmi. Konkrétne ide o zodpovednosť za bezpečnosť v oblasti. A USA opúšťajú Sýriu iba jednou nohou,“ pokúša sa o analýzu situácie denník.
Názory politikov a pozorovateľov sa v spomínanej otázke rozchádzajú. „Vojenská prítomnosť Američanov v oblasti bude kolísať, pretože je zárukou stability a kolektívnej bezpečnosti,“ pokúsil sa o zdôvodnenie prípadných zmien napríklad americký diplomat James Jeffrey. Iný zdroj z prostredia americkej administrácie citovaný novinami WSJ však ubezpečil, že „počet vojakov bude klesať“. Akurát, ako nezabudol konštatovať, konečné čísla sú zatiaľ neznáme.
Washington sa teraz spolieha okrem iného hlavne na európske vojenské sily v rámci medzinárodnej koalície v Sýrii, ktorú tvorí 64 krajín. Podporujú boj Kurdov proti islamským extrémistom z IŠ a mali by aj po odchode Američanov ostať v krajine. Vidina Washingtonu je to podľa mnohých aktuálna práve v súvislosti s už spomínanou absenciou dohody Washingtonu s Ankarou.
Plán preniesť zodpovednosť na Európanov má však háčik. Francúzsko, Británia, ale aj Nemecko, ktoré na rozdiel od prvých dvoch nemá v Sýrii svojich vojakov, už dali najavo, že ak odídu Američania, tak urobia to isté. Francúzsky šéf diplomacie Jean-Yves Le Drian priznal, že „bol zmätený Trumpovou taktikou“. A jeho britský kolega Jeremy Hunt vzápätí vyhlásil, že „neexistujú žiadne vyhliadky na nahradenie amerických síl Britmi v Sýrii“. Uvedomujú si, rovnako ako väčšina hlavne vojenských odborníkov, že aj po proklamovanej porážke teroristov z IŠ, zachovajú si tzv. povstalecký potenciál a silu na návrat. Tak ako to bolo napríklad po stiahnutí sa Američanov z Iraku v roku 2011. V tejto súvislosti viacerí pripomínajú, že v Sýrii aj v Iraku je aj teraz od 20– do 30-tisíc islamských radikálov z IŠ. „Sýrska dráma sa ešte neskončila, aj keď vojensky utrpel IŠ porážku. Otázkou však je, či sa po stiahnutí Američanov oslabí sila džihádistov a či sa nevrátia na pôvodné pozície,“ upozornili noviny Der Tagesspiegel.
Samotných Sýrčanov však znepokojuje čosi iné. Hlavne odstránenie škôd spôsobených vojnou a vyčíslených zatiaľ na 250 až 400 miliard dolárov. Obnova by mala trvať desať rokov.
Obete osemročnej vojny
- O život prišlo 370 000 ľudí, z toho 120 000 civilistov a 21 000 detí a 13 000 žien.
- Zahynulo 125 000 vládnych vojakov a príslušníkov polovojenských oddielov.
- Medzi obeťami je aj 67 000 protivládnych povstalcov vrátane príslušníkov kurdských polovojenských oddielov.
- Islamskí teroristi z IŠ a hnutia Al-Kajdá stratili 66 000 mužov.
Údaje sa nepodarilo potvrdiť z nezávislých zdrojov.
VIDEO: Stredná Európa nie je terčom islamistických radikálov. Je to aj preto, že v jej krajinách nežijú veteráni bývalých džihádistických vojen. Hovorí to poľský expert na terorizmus a autor knihy Človek s malou bombou Kacper Rekawek.