Kosovo s prevažne etnicky albánskym obyvateľstvom vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť od Srbska, pričom tento krok uznali Spojené štáty a väčšina členských krajín EÚ. Nezávislosť Kosova však neuznalo Srbsko ani jeho spojenec Rusko. Na dodržiavanie mieru v Kosove stále dohliada približne 4000 vojakov Severoatlantickej aliancie.
„Každý jeden deň odkladu môže vytvoriť podmienky, v ktorých by jediná iskra mohla podpáliť celý región. Toto by Západ mal vedieť,“ uviedol Vučič. „Ak sa niekto zahráva s národnými náladami, ide o nebezpečnú situáciu,“ dodal.
Priština v reakcii na úsilie Belehradu zabrániť, aby sa Kosovo stalo súčasťou medzinárodných organizácií, uvalila 100-percentné clo na tovar dovážaný zo Srbska.
Srbskú ekonomiku by to mohlo stáť ročne 600 miliónov eur – približne 0,4 percenta HDP. Srbsko požaduje za obnovenie dialógu zrušenie cla – tento krok podporujú aj USA a EÚ.
Ako by vyrovnanie mohlo vyzerať, nie je jasné, píše Reuters. Vučič i kosovský prezident Hashim Thaci však vyslovili myšlienky o „úprave hraníc“ alebo „delimitácii“ – analytici tieto výrazy interpretujú ako výmenu územia.
Západ vníma integráciu celého Balkánu do EÚ a NATO ako spôsob zachovania regionálnej stability.
„Náš vstup do Európskej únie závisí od dialógu s Prištinou, ako aj od toho, či budeme schopní dosiahnuť dohodu,“ povedal Vučič. Srbský prezident očakáva od Nemecka, Francúzska a EÚ väčšiu aktívnosť pri procese vyjednávania.