Slovensko vypadlo z prvej vlny rozširovania NATO pre problémy s dodržiavaním demokratických princípov, ktoré mal režim Vladimíra Mečiara. Po zmene politických pomerov však už bola cesta do aliancie rýchla a krajinu tam doviedla druhá vláda premiéra Mikuláša Dzurindu. Pred 15 rokmi okrem Slovenska vstúpili do NATO Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko. Dnes má aliancia 29 členov.
Garancie bezpečnosti
"Vstupom do aliancie sme získali mnoho priateľov, ktorí sú ochotní za nás prinášať aj obete. Menej sa hovorí o tom, že to malo vplyv na ekonomickú prosperitu, pretože do značnej miery bezpečné prostredie priťahuje investície a je zdrojom nášho dnešného pohodlného a bezpečného života,“ povedal pre Pravdu bývalý šéf Vojenského výboru NATO český generál Petr Pavel. "Čo nám NATO vzalo? Úprimne povedané nevidím tu nič negatívne. Vzalo nám však pocit neistoty. A to je pozitívne. Keď niekto namieta, že naše členstvo v aliancii nás stojí viac peňazí, tak musím povedať, že je to práve naopak. Kolektívne zabezpečenie obrany je lacnejšie, ako keby sme to robili jednotlivo,“ povedal Pavel na podujatí 15 rokov členstva Slovenska v NATO.
"NATO nám dalo istotu toho, že tu máme blízkych spojencov, ktorí nám prídu pomôcť, keby sa niečo stalo,“ reagoval Radovan Javorčík, slovenský veľvyslanec pri aliancii. "Ako v každom inom zväzku, keď do neho vstúpite, tak o niečo prídete. Ale to, čo sme stratili členstvom v NATO, je tak vyvážené plusmi, že nájsť niečo, o čo sme prišli, je nepodstatné,“ uviedol ambasádor.
Aj štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (nom. Mosta-Híd) tvrdí, že príslušnosťou k aliancii získalo Slovensko bezpečnostné garancie, ktoré sa nedajú porovnať s ničím v minulosti. "V prípade potreby nám prídu na pomoc najsilnejšie armády sveta. NATO nás civilizačnou líniou spojilo s demokratickými a najbohatšími krajinami severného Atlantiku,“ tvrdí Ondrejcskák.
Monika Masariková, riaditeľka Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku, upozorňuje, že po 15 rokoch sa NATO neraz v politických diskusiách používa ako strašiak, ktorý vraj ohrozuje slovenskú suverenitu, stabilitu či vzťahy s Východom. "Členstvom v aliancii sme pritom získali komfort bezpečnostných garancií, na základe ktorých sa môžeme rozvíjať smerom, akým chceme,“ povedala odborníčka.
Aliančné zmeny
NATO aj Slovensko prešli od roku 2004 značným vývojom. Pred 15 rokmi sa aliancia viac sústreďovala na operácie mimo svojho územia. Súviselo to najmä s teroristickým útokmi proti USA 11. septembra 2001, čo viedlo ku konfliktu v Afganistane. NATO tam stále pôsobí s mandátom Bezpečnostnej rady OSN. V afganskej operácii Rozhodná podpora slúži aj 36 slovenských vojakov. Zahraničné operácie prispeli vo viacerých oblastiach k lepšej spolupráci armád členských štátov aliancie. Na druhej strane menší dôraz na obranu územia aliancie viedol aj v súvislosti s hospodárskou krízou k znižovaniu investícií do ozbrojených síl v drvivej väčšine krajín NATO.
Od roku 2014 v súvislosti s anexiou Krymu Ruskom a vojnou na východe Ukrajiny sa však akoby aliancia vrátila ku koreňom, teda viac k obrane vlastného územia. Na summite NATO vo Walese sa krajiny dohodli, že do roku 2024 zvýšia úroveň výdavkov na obranu na dve percentá HDP. Robí to aj Slovensko, ktoré musí modernizovať dlhodobo zanedbávané ozbrojené sily.
Túto snahu ocenil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý koncom februára navštívil Košice.
"Slovensko je spoľahlivým partnerom. Podieľa sa na aliančných operáciách v Pobaltí, v Afganistane na misii Rozhodná podpora (Resolute Support), pomáhate podporovať Ukrajinu. Ste teda mnohými rôznymi spôsobmi súčasťou toho, čo NATO robí. Slovensko sa tiež rozhodlo, že bude viac investovať do obrany. Je to potrebné v čase, keď čelíme viacerým výzvam,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre Pravdu v súvislosti s členstvom Slovenska v aliancii.