NATO sa (asi) dožije aj stovky

, 05.04.2019 06:00

Vzniklo v čase, keď svet stál na prahu konfliktu, ktorý ho mohol priviesť do záhuby. NATO dnes oslavuje 70. narodeniny a stále v ňom platí princíp jeden za všetkých a všetci za jedného obsiahnutý v článku 5 Washingtonskej zmluvy. Od 29. marca 2004 sa vzťahuje aj na Slovensko.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg...
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pripomenul 70. výročie založenia aliancie na spoločnom zasadnutí Snemovne reprezentantov a Senátu USA. Autor: SITA/AP

"Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým,“ hovorí dohoda, ktorú 4. apríla 1949 uzavreli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené štáty, Taliansko a Veľká Británia. Zakladajúca dvanástka sa postupne rozširovala a dnes má Severoatlantická aliancia 29 členov.

Narodeniny NATO

"NATO založili, aby chránilo západnú Európu proti sovietskej agresii. Táto hrozba v rokoch 1989 až 1991 zmizla a tak je trocha prekvapujúce, že aliancie je stále tu,“ uviedol pre Pravdu Michael John Williams, expert na medzinárodné vzťahy a európsku históriu z Newyorskej univerzity. "No je potrebné povedať, že hoci NATO vzniklo ako obranná vojenská aliancia, postupne sa pretvorilo do inštitúcie, kde Európa, USA a Kanada môžu diskutovať o medzinárodných bezpečnostných výzvach. Nie je preto na druhej strane prekvapujúce, že sa členovia túto dôležitú organizáciu rozhodli zachovať a rozšíriť,“ tvrdí expert.

To je očividné aj podľa Jacka Goldstonea, profesora verejných politík na Univerzite Georgea Masona vo Virgínii. "Nie som prekvapený, že NATO oslavuje 70. narodeniny. Predpokladám, že si bude pripomínať aj stovku. Aliancia vznikla pre inú éru, ale jej úloha je nadčasová. Sú to vzájomná pomoc a ochrana, ktorú si poskytujú demokratické krajiny proti hrozbám a agresii. Ako vieme, len raz NATO aktivovalo článok 5 o kolektívnej obrane. Bolo to po 11. septembri 2001, keď na Spojené štáty zaútočili islamistickí extrémisti. Nebolo to niečo, čo by niekto predpokladal, keď aliancia vznikla v roku 1949. Ale svedčí to o schopnosti adaptovať sa a o nevyhnutnosti, aby sa NATO ďalej rozvíjalo,“ myslí si Goldstone.

Expert na zahraničnú politiku Gianluca Pastori z Katolíckej univerzity v Miláne si tiež myslí, že aliancia dokázala byť v histórii flexibilná.

"Ukázalo sa to počas studenej vojny aj po nej. Po roku 1989 prijala nových členov a dokázala sa adaptovať minimálne tri razy. Počas vojen v Juhoslávii, po 11. septembri 2001 a po krymskej kríze,“ povedal pre Pravdu Pastori. "V mnohých oblastiach je NATO dnes do značnej miery iné ako počas studenej vojny. Má to aj negatívnu stránku. Ak sa aliancii niečo v nových časoch podarilo, tak sa to neraz dosiahlo na úkor vnútornej jednoty v NATO. Je to hlavná výzva pre súčasnosť. A je to zložitejšie aj pre negatívny prístup súčasnej americkej vlády Donalda Trumpa,“ myslí si Pastori.

Náplň aliancie

Udržať Rusov mimo Európy, Američanov v Európe a Nemcov pri zemi v Európe. Takto pri zrodení NATO opísal náplň organizácie jeho prvý generálny tajomník lord Ismay. A aspoň časť z toho stále trochu platí. Nemecko je pevnou súčasťou aliancie. Krajina bola symbolom studenej vojny, keďže bola rozdelená na západnú a východnú časť. No v roku 1990 sa po páde Berlínskeho múra zjednotila.

Sovietsky zväz je, samozrejme, minulosťou. Ale agresívne kroky Ruska, ktoré viedli v roku 2014 ku konfliktu na východnej Ukrajine, oživili debatu o studenej vojne. Zároveň to upriamilo pozornosť aliancie na obranu vlastného územia a viedlo aj k zvyšovaniu obranných rozpočtov.

A čo Američania? Vo Washingtone sa stretávajú ministri zahraničných vecí aliancie, aby si pripomenuli 70 rokov existencie organizácie. Slovensko zastupuje šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Včera pred spoločným zasadnutím Snemovne reprezentantov a Senátom vystúpil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. V utorok sa stretol s americkým prezidentom Trumpom, ktorý v kampani v roku 2016 uviedol, že aliancia sa prežila.

Stoltenberg, ďalší predstavitelia NATO a mnohí politici urobili veľa preto, aby si republikánskeho šéfa Bieleho domu naklonili. Najmä tým, že stále zdôrazňujú Trumpovu úlohu v tom, že európski spojenci začali zvyšovať obranné rozpočty. No napriek tomu sa podľa denníka Washington Post minulý týždeň vládca Oválnej pracovne sťažoval, prečo majú USA brániť krajiny veľkosti poštovej známky.

"V USA má NATO veľkú podporu medzi voličmi a v Kongrese. Ale prezident Trump je absolútne nepredvídateľný a neriadi sa jasnou logikou v otázkach obrannej politiky,“ reagoval Williams. "Jeho zmätené pohľady na bezpečnosť a vzťahy USA a Európy vzbudzujú obavy. Kým je v úrade, stále existuje možnosť, že urobí niečo drastické. Treba však povedať, že Kongres by sa jednoznačne postavil proti tomu, keby chcel napríklad stiahnuť Spojené štáty z aliancie,“ pripomenul expert.

„NATO je teraz permanentná súčasť medzinárodného systému. Medzi rokmi 1989 až 1991 čelilo nebezpečnej kríze, ale nenazdávam sa, že súčasné napätie ohrozuje jeho samotnú existenciu,“ myslí si Pastori. "Krajiny strednej a východnej Európy vnímajú alianciu ako pevné spojenie s USA, ktoré sú ochotné a pripravené ich podporovať. Západoeurópske štáty berú NATO ako niečo, čo nechcú úplne nahradiť európskym vojenským projektom. Spolupráca v oblasti obrany však môže dať Európskej únii flexibilitu v napĺňaní bezpečnostných potrieb pri zachovaní aliancie,“ tvrdí odborník.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#NATO #Severoatlantická aliancia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku