Mira Markovičová v nedeľu skonala vo veku nedožitých 77 rokov v Rusku, kde žila od svojej šesťdesiatky. Po sérii štyroch operácií podľahla zápalu pľúc, informovali belehradské médiá. Večernje novosti odvolávajúce sa na Markovičovej priateľov napísali, že po spopolnení v Moskve by urna s jej pozostatkami mohla spočinúť v Požarevci, po boku jej manžela, na hrobe ktorého už od jeho smrti v roku 2006 stojí náhrobok aj s jej menom. Pravda, posledné slovo majú mať deti Miloševičovcov – syn Marko, ktorý sa po páde režimu svojho otca tiež uchýlil do Ruska, a dcéra Marija žijúca v Čiernej Hore.
Ivica Dačič, šéf srbskej diplomacie i Miloševičom založenej socialistickej strany, už rodine svojho niekdajšieho mentora vyjadril sústrasť a ponúkol všetku potrebnú pomoc. „Možno sme nie vždy zastávali rovnaké postoje, ale vždy som si ju vážil ako manželku Slobodana Miloševiča aj ako vedeckú pracovníčku,“ povedal Dačič pre portál Espreso o profesorke sociológie, ktorú si Srbi pamätajú predovšetkým ako predsedníčku radikálneho ľavičiarskeho združenia JUL, hlavného koaličného partnera Miloševičových socialistov.
Markovičová a o rok starší Miloševič spolu začali chodiť ešte na gymnáziu v rodnom Požarevci. Vdova po prezidentovi, zosadenom ľudovou revoltou po sfalšovaných voľbách v októbri 2000, vo svojich pamätiach tvrdí, že prvý raz sa pobozkali na dvore domu jej rodičov pod lipou, pod ktorou Miloševiča na jar 2006 pochovali.
Miloševič zomrel na zlyhanie srdca v cele haagskeho tribunálu, ktorý ho súdil za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Vdova po Miloševičovi a jeho syn v tom čase už žili v ruskom exile, kam ušli pred trestným stíhaním vo vlasti. Keďže na nich Belehrad vydal zatykač, na pohreb neprišli. Manželka sa s mužom rozlúčila iba listom, ktorý prečítali nad jeho otvoreným hrobom. „Vrátil si sa domov, na miesta, ktoré si najviac miloval,“ napísala Markovičová. „Čakala som ťa päť dlhých strašných haagskych rokov, a nedočkala som sa. Teraz čakaj ty mňa,“ naznačila už vtedy svoju poslednú vôľu.
Viacerí životopisci bývalého prezidenta sú presvedčení, že nebyť ambicióznej Markovičovej, mohol Miloševič spraviť kariéru ako úspešný bankár. Ona však túžila po politickej moci. Už v šesťdesiatych rokoch vyhlásila, že jej Slobo bude jedného dňa rovnakým vodcom ako Josip Broz Tito, vtedajší autokratický komunistický prezident Juhoslávie. Miloševič postupne stúpal v hierarchii Zväzu komunistov Srbska. V roku 1987 z čela strany zvrhol svojho dlhoročného patróna Ivana Stamboliča, a obsadil jeho post. Neskôr bol srbským i juhoslovanským prezidentom.
Hoci Markovičovú v Srbsku odsúdili iba na jeden rok väzenia za čachrovanie so služobnými bytmi, a aj tento rozsudok minulý mesiac odvolací súd zrušil, kritici Miloševiča sú presvedčení, že ako jeho najbližšia dôverníčka mala prsty v mnohých ďalších zločinoch. Spomínajú sa prinajmenšom dve politické vraždy. Jednou z obetí bol spomínaný Stambolič, ktorého uniesli krátko pred voľbami na jeseň 2000 a jeho pozostatky sa našli o tri roky neskôr. Druhou prominentný novinár Slavko Čuruvija, za objednávku vraždy ktorého z roku 1999 súd iba pred desiatimi dňami poslal na dlhé roky do väzenia šéfa Miloševičovej tajnej služby a troch jeho spolupracovníkov.