Bez slov
"Neplakal som. Ale nevedel som nájsť slová, ktorými by som vedel opísať, čo sa deje,“ povedal pre Pravdu francúzsky novinár denníka Les Echo Jacques Hubert Rodier, ktorý požiar sledoval priamo pri katedrále.
"Je to obrovská strata a som mimoriadne smutný. V pondelok podvečer som išiel domov, ale nemohol som vystúpiť na zastávke Saint-Michel Notre-Dame, preto som pokračoval k ďalšej. Potom som prešiel most cez Seinu a videl som horieť katedrálu. Bolo to neuveriteľné,“ opísal situáciu Hubert Rodier.
"Stáli tam Parížania aj turisti. Boli tam ľudia, ktorí sa modlili, novinári, prichádzali hasiči. Zdalo sa mi, že som svedkom niečoho, čo nie je ani možné. Hovoril som si, ako sa to mohlo stať, že katedrála horí. Večer mi dcéra poslala textovú správu, dobrú noc, sme smutní,“ vyhlásil francúzsky novinár. "Notre-Dame je veľmi dôležitá. Ale nie je priamo centrom Paríža. Keď tu žijete, nevidíte ju každý deň. O to viac je súčasťou histórie. Ľudia ju poznajú z románu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži či Tajomstvá Paríža od Eugena Sua. Raz veľmi dávno, bolo to v roku 1973 či 1974, som mal možnosť zblízka sa pozrieť na organ v katedrále, lebo môj priateľ na ňom hral,“ uviedol Hubert Rodier.
"Najprv som dostal fotografiu od kamaráta, ktorá zachytávala horiacu katedrálu. Neveril som vlastným očiam. Myslel som si, že ide o žart či nejaký podvod,“ podelil sa so svojimi pocitmi aj Parížan Frédéric Miskiewicz. "Neviem, čo na to povedať. Osemsto rokov katedrála vydržala. Kus našej histórie je preč. Som rád, že vydržala fasáda a dúfam, že prežil organ, ktorý má krásny zvuk. Všeobecne v Paríži cítite históriu. Keď však vstúpite do Notre-Dame, je to ešte niečo iné. Nemusíte byť pobožný, ale v tej katedrále máte iný pocit. Je tam duša. A pevne verím, že to tak aj zostane, hoci bude chudera otrasená,“ povedal Miskiewicz.
Francúzsko a svet zmĺkli pri pohľade na plamene šľahajúce zo striech Notre-Dame. "Vďaka neuveriteľnej práci, odhodlaniu, šikovnosti a snahe parížskych požiarnikov sme nestratili celú katedrálu a nebyť toho, škody by boli ešte oveľa horšie,“ reagoval pre Pravdu z francúzskeho hlavného mesta Jean-Yves Camus z Inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy.
"Notre-Dame s Parížanmi žila osem storočí, od kráľovstva po republikánske režimy. Jej podoba sa menila. Zvečnil ju Victor Hugo a mnohí iní umelci. Celé politické spektrum sa zjednotilo, keď videlo túto stratu. Aj extrémny ľavičiar Jean-Luc Mélenchon, aj Marine Le Penová. Uvidíme však, aký bude rozsah škôd. Oheň a voda sú najväčšími nepriateľmi architektúry,“ uviedol pre Pravdu aj Florent Parmentier z parížskej akadémie Science-Po.
Myslíme na Paríž
Prezident Emmanuel Macron tvrdí, že Notre-Dame obnoví. Keď svet videl, čo sa deje, okamžite začal ponúkať pomoc. "Všetci dnes myslíme na Paríž,“ napísal na sociálnej sieti Twitter predseda Európskej rady Donald Tusk. "Chcel by som povedať niekoľko slov útechy a solidarity pre francúzsky národ. Som občanom Gdanska, ktorý zničili a vypálili na 90 percent. Neskôr sme ho však postavili znovu. Aj vy obnovíte svoju katedrálu! Zo Štrasburgu, francúzskeho hlavného mesta EÚ, vyzývam 28 štátov, aby sa do toho zapojili.“
"Celý svet môže prispieť, hoci malými darmi. Verím, že to urobí aj EÚ. Notre-Dame nie je len súčasťou francúzskej histórie, patrí kresťanstvu a je dôkazom európskeho génia. Takže akýkoľvek príspevok Európy je viac ako vítaný,“ tvrdí Camus.
"Teraz musíme pozorne rozmýšľať, ako katedrálu obnoviť. Potrebujeme šikovných špecialistov. Katedrála vydržala stáročia a je veľmi európska,“ pridáva sa aj Parmentier.
Hubert Rodier tiež verí, že svet príde na pomoc, ale zároveň je trocha skeptický, ako dlho záujem o Notre-Dame vydrží. "Francúzske médiá píšu, že katedrála je symbolom Európy. Cítime silnú solidaritu a jednotu. Ale pamätáte si na útoky v Paríži v roku 2015 a Charlie Hebdo. Vtedy sme tiež hovorili o jednote. Obávam sa, že zajtra sa vrátime do bežných politických koľají. Myslím, že nemôžeme hovoriť o zázrakoch,“ povedal francúzsky novinár.
VIDEO: O ikonickej katedrále Notre-Dame a jej nesmiernom význame hovorí historička architektúry Jana Pohaničová.