Kremeľ doteraz na drvivé víťazstvo Zelenského oficiálne nereagoval a Putin je jedným z mála európskych štátnikov, ktorý do Kyjeva neodoslal oficiálne blahoželanie. Dnes ruský prezident povedal, že jeho krajina „všemožne prispeje k normalizácii situácie na juhovýchode Ukrajiny, ak nové vedenie krajiny v sebe nájde silu realizovať Minské dohody“. Z ich neplnenia sa od podpisu v roku 2014 obviňujú Moskva aj Kyjev.
Výsledok volieb podľa Putina svedčí o úplnom krachu politiky doterajšieho prezidenta Petra Porošenka. „Čo na tom hodnotiť? Je to úplný, absolútny krach Porošenkovej politiky,“ povedal. Svojím dekrétom, ktorý umožňuje obyvateľom povstaleckých oblastí získať v priebehu troch mesiacov ruské občianstvo, chcel vraj prezident prispieť k riešeniu ťaživej humanitárnej situácie v Donbase. „Osobne som ďaleko vzdialený tomu, kohokoľvek provokovať,“ uistil Putin novinárov. Kyjev jeho rozhodnutie označil za ďalšie pokračovanie ruskej agresie, proti dekrétu protestovali USA aj Brusel.
Ukrajinské ministerstvo zahraničia v stredu oznámilo, že požiadalo Bezpečnostnú radu OSN, aby sa „drzým krokom“ Ruska zaoberala. Vzhľadom na právo veta, ktoré môže Rusko v Rade uplatniť, je ale možnosť reálnych diplomatických krokov nulová. Putin dnes povedal, že ruskí diplomati sú pripravení o vydávaní pasov v OSN „diskutovať“.
Šéf doneckých separatistov Denis Pušilin nariadil miestnym úradom, aby do 1. júna zjednodušili režim na úseku hraníc s Ruskom, ktorý kontrolujú separatisti. Podľa agentúry DAN je dôvodom snaha uľahčiť ľuďom obývajúcim povstalecké územia, aby si na ruských úradoch vybavili formality potrebné na získanie ruského pasu.
Podľa skorších správ moskovských médií sa ruské regióny susediace s povstaleckými oblasťami Donbasu pripravujú na príliv nových ruských občanov. V Rostove na Done, ležiacom neďaleko ukrajinských hraníc, v polovici marca otvorili nový migračný úrad ministerstva vnútra a nová infraštruktúra pre migrantov sa buduje aj v iných ruských pohraničných mestách.
Putinov dekrét dnes odsúdili aj EÚ, Francúzsko, Nemecko a Británia. Šéfka úniovej diplomacie Federica Mogheriniová Moskvu obvinila z vyostrovania napätia vo vzťahoch s Kyjevom a zo snahy destabilizovať Ukrajinu. Krok ruského prezidenta označila tiež za „nový útok na zvrchovanosť Ukrajiny“.
Nemecko a Francúzsko, ktoré sú s Ruskom a Ukrajinou ako takzvaná Normandská štvorka garantom minských mierových dohôd, dnes dekrét takisto odsúdili. Krok podľa nich odporuje „duchu a cieľom“ minských dohôd a je v rozpore s aktuálnou potrebou znížiť napätie na východnej Ukrajine.
Británia v reakcii na opatrenia uviedla, že ide o ďalší krok zo strany Ruska, ktorého cieľom je „ohroziť bezpečnosť a zvrchovanosť Ukrajiny a podkopať jej územnú celistvosť“. Humanitárne dôvody, ktorými svoj postup Moskva zdôvodňuje, nie sú podľa britského ministerstva zahraničia platné, pretože ľudia, o ktorých tvrdí, že im pomáha, „trpia dôsledkami konfliktu, ktorý začal a ďalej podnecuje“ práve Rusko a jeho sprostredkovatelia.