Napätie medzi Teheránom a Washingtonom vzrástlo, odkedy vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa vlani odstúpila od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom z roku 2015 a začala voči islamskej republike znova stupňovať sankcie, pripomína v správe agentúra Reuters.
Tento mesiac Spojené štáty zaradili iránske elitné Revolučné gardy na svoj zoznam teroristických organizácií a pod hrozbou sankcií žiadajú všetky krajiny, aby zastavili nákup iránskej ropy.
„Islamská republika má na výber početné možnosti a predstavitelia krajiny ich zvažujú… odstúpenie od NPT je jednou z nich,“ citovala Zarífa štátna televízna a rozhlasová spoločnosť IRIB.
Irán už v minulosti pohrozil odstúpení od tejto zmluvy zameranej na zastavenie šírenia jadrových zbraní, keď Trump zrušil účasť USA na dohode Teheránu zo svetovými veľmocami z roku 2015. Signatármi tzv. jadrovej dohody sú tiež Rusko, Čína, Nemecko, Británia a Francúzsko.
Teherán pohrozil aj odstúpení od tejto dohody, pokiaľ európske veľmoci nedosiahnu, aby mala naďalej ekonomický prínos pre Irán.
Európske krajiny zapojené do dohody uviedli, že pomôžu svojim firmám obchodovať s Iránom, ak sa bude držať dohodnutých podmienok, Teherán však kritizuje podľa svojho názoru pomalý pokrok v otázke sľubovaného platobného mechanizmu pre iránsko-európsky obchod.
„Európania mali rok, ale, žiaľ, nepodnikli žiadne praktické opatrenia. Očakávame, že preukážu, že to tak nie je, a nemyslím si, že im zostáva veľa času,“ povedal Zaríf pre IRIB.