Dohodu vyjednali s Teheránom svetové mocnosti v roku 2015. Teraz Irán tvrdí, že ak sa do 60 dní nezníži tlak Spojených štátov, tak sa režim vráti k obohacovaniu uránu. Celá situácia je o to komplikovanejšia, že stále narastá napätie medzi Teheránom a Washingtonom.
Irán z toho viní Spojené štáty. Žiada, aby s tým niečo urobili ostatní signatári dohody, teda Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko, Čína a Európska únia. "Zmluva je v záujme regiónu a sveta, ale nie v záujme nepriateľov Iránu. Preto sa nezastavia pred ničím, aby dohodu podkopali,“ vyhlásil v televíznom prejave iránsky prezident Hasan Rúhaní.
Návrat k obohacovaniu uránu zo strany Teheránu by však existenciu dohody asi definitívne pochoval. V stave eskalácie napätia v regióne by to mohlo mať mimoriadne vážne následky. Francúzsko a Nemecko už varovali Irán, že odstúpenie od zmluvy môže viesť k obnoveniu sankcií proti Teheránu.
Iránska hrozba
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo medzitým priletel v utorok na vopred neohlásenú návštevu Iraku, ktorá má jednoznačný súvis s dianím v Iráne. Šéf diplomacie vyhlásil, že sa zhováral s miestnymi lídrami, aby ich ubezpečil, že USA sú pripravené zaistiť suverenitu a nezávislosť ich krajiny. Bol to zjavný odkaz na vplyv, ktorý má Teherán v Bagdade.
Pompeo však v Iraku rokoval aj o amerických vojakoch v krajine. USA totiž tvrdia, že majú spravodajské informácie, že Irán sa môže pokúsiť zaútočiť na jednotky Spojených štátov v regióne Blízkeho východu. Washington na to reagoval vyslaním lietadlovej lode a bombardérov do oblasti. Nie je to výnimočný krok, ale poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton ho tentoraz odôvodnil hrozbou z Teheránu.
"Spojené štáty sa nesnažia o rozpútanie vojny s iránskym režimom. Sme však úplne pripravení odpovedať na akýkoľvek útok, či od zástupných síl alebo zo strany Islamských revolučných gárd, alebo regulárnych iránskych jednotiek,“ citovala Boltona televízia BBC.
CNN s odvolaním sa na zdroje v americkej vláde uviedla, že jedným z dôvodov americkej vojenskej aktivity je presun iránskych rakiet krátkeho doletu v oblasti Perzského zálivu. Podľa Pentagonu by Teherán mohol ohroziť amerických vojakov v Saudskej Arábii, Bahrajne a Katare. Existujú tiež obavy, že sily blízke Iránu v Jemene by mohli blokovať námorné cesty v Červenom mori. Spravodajská stránka Daily Beast však napísala, že problém je síce skutočný, ale zdá sa, že Washington naň v tejto chvíli reaguje neprimerane.
"Nie je to tak, že by Trumpova vláda zle vyhodnotila spravodajské informácie týkajúce sa Iraku, skôr je to o prehnanej reakcii na ne,“ citoval Daily Beast zdroj oboznámený s rozhodovacím procesom, ktorý si neželal byť menovaný.
USA tvrdia, že dohoda z roku 2015 dostatočne nerieši problém iránskeho jadrového programu, a preto z nej Washington vystúpil a opätovne zaviedol proti Teheránu sankcie. Pred niekoľkými týždňami tiež Spojené štáty zaradili iránske revolučné gardy na zoznam teroristických organizácií. Teherán reagoval tým, že za teroristov označil americké ozbrojené sily.
Šachová hra
"Nemyslím si však, že momentálna situácia povedie k nejakej vojenskej akcii. Sme svedkami manévrovania a hrozieb, je to známa súčasť diplomatickej šachovej hry,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný expert Gabriel Ben-Dor z univerzity v Haife.
Podľa odborníka chcú USA odstrašiť Irán od poskytovania pomoci teroristom v Pásme Gazy a od podpory rôznych radikálnych skupín v regióne Blízkeho východu.
"Iránci sa zase snažia ukázať, že sú schopní poradiť si s americkými sankciami. Signalizujú tiež, že ďalšie embargo na ich ropu môže viesť k vážnemu nedostatku suroviny na svetových trhoch. Vojenské prvky týchto krokov nie sú najdôležitejšie. Podstatná je kombinácia diplomatických a ekonomických opatrení. Obe strany robia demonštratívne kroky, aby ukázali odhodlanie a silu. Konečným výsledkom môže by nová dohoda alebo nejaká forma upokojenia vzťahov medzi USA a Iránom. Obaja sa tiež snažia získať si na svoju stranu spojencov a koaličných partnerov,“ vysvetlil profesor Ben-Dor.
Aj autor knihy Nárast Iránu: Prežitie a budúcnosť islamskej republiky Amin Saikal sa opatrne prikláňa k názoru, že vojna medzi Washingtonom a Teheránom momentálne nehrozí. Zároveň však profesor politológie na Austrálskej národnej univerzite upozorňuje na veľmi napätú situáciu.
"USA aj Irán tvrdia, že nechcú vojnu. Niektorí hlásatelia tvrdej línie vo Washingtone ako Bolton a Pompeo, ktorých podporujú Izrael a Saudská Arábia, sa však pomaličky prikláňajú k vojenskému zásahu proti Iránu. Vidia, že je nepravdepodobné, že by existujúce sankcie viedli k zmene režimu v Teheráne alebo aspoň k tomu, že sa ten podriadi americkým požiadavkám,“ uviedol pre Pravdu Saikal.
Expert tvrdí, že Irán je pod veľkým domácim a zahraničným tlakom, preto je nepravdepodobné, že by začal vojnu on. Saikal sa však obáva niečoho, ako bol incident v Tonkinskom zálive v roku 1964, ktorý viedol k eskalácii vietnamskej vojny. To, čo najprv vyzeralo ako útok severovietnamských síl, bola skôr provokácia Američanov.
"Vieme, že boj s Iránom by mal katastrofálny dosah. Nezabráni to rinčaniu zbraňami, ale mohlo by to stačiť na to, aby sa USA nevrhli do ďalšieho konfliktu po dlhých vojnách v Afganistane a Iraku,“ myslí si Saikal.