„Nedôvera medzi Ruskom a Spojenými štátmi škodí obom krajinám,“ reagoval na súčasný vývoj vzájomných vzťahov minister Lavrov s tým, že „táto nedôvera prekáža vašej aj našej bezpečnosti“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na adresu rokovaní v Soči pripomenul známy postoj ruského prezidenta Vladimira Putina. Dal by sa zhrnúť nasledovne: Politika nátlaku USA na Irán neprinesie výsledky. Netlačte Teherán do kúta.
„Pod zámienkou hrozby vo forme pokračujúceho iránskeho jadrového výskumu sa Washington pokúša upevniť si postavenie na Blízkom východe,“ analyzuje najnovší vývoj aj turecký denník Yeni Akit. Podľa neho to dokumentuje aj americká aktivita v dodávkach zbraní na základne USA v oblasti.
Napätie medzi Teheránom a Washingtonom sa vyhrocuje od minulého roku. USA vlani odstúpili od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015 a obnovili protiiránske sankcie. Deň pred návštevou Ruska Pompeo v Bruseli žiadal spojencov v tomto smere o podporu. Ibaže podľa Deutsche Welle opäť neúspešne. EÚ sa totiž usiluje zachovať platnosť medzinárodnej dohody s Teheránom známej ako JCPOA.
„V Európe máme spoločné stanovisko, podľa ktorého táto dohoda je pre našu bezpečnosť nutnosťou,“ citujú agentúry Heika Maasa, šéfa nemeckej diplomacie po pondelkovom rokovaní s Pompeom v Bruseli. Rastúci spor Washingtonu s Teheránom vyvoláva neskrývané obavy aj v Londýne. „Môže to viesť až k neúmyselnej eskalácii konfliktu v neuralgickej oblasti, čo si neželá ani jedna zo zainteresovaných strán,“ reagoval „diplomaticky“ na Pompeove lobovanie v Bruseli aj britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt. Federica Mogheriniová, šéfka unijnej diplomacie, „ponúkla“ Washingtonu aj Teheránu „dialóg a snahu o diplomatické riešenie“. Irán dal však únii ultimátum v dĺžke 60 dní, počas ktorých sa má dohodnúť s Američanmi.
Aj Izrael, ktorý považuje Teherán za úhlavného nepriateľa, verí, že sa napokon podarí zažehnať hrozbu horúcej vojny medzi USA a Iránom. Podľa izraelského politológa Zeeva Chafetsa môže mať vojenská koncentrácia USA v blízkosti iránskych hraníc negatívne geopolitické následky. Cituje ho aj americká agentúra Bloomberg. V tejto súvislosti Chafets upozornil, že v Izraeli si veľmi dobre pamätajú prvú vojnu v Perzskom zálive počas amerického útoku na Irak.
„Iracké rakety Scud vtedy leteli aj smerom na Izrael,“ dodáva Izraelčan na pozadí reakcie Teheránu. „Ak budú USA pokračovať vo vyhrážkach a koncentrácii vojenskej sily v oblasti a prípadne ju aj použijú, tak Irán trafí ich hlavu,“ reagoval na najnovší vývoj Amir-Ali Hadžizáde, generál elitných Iránskych revolučných gárd citovaný agentúrou RIA Novosti.
Podľa portálu 7kanal Izrael je Donald Trump menej naklonený militarizmu v porovnaní s niektorými ľuďmi v jeho blízkom okolí. Nepriamo tak upriamil pozornosť na Pompea, ktorý podľa mnohých svojou najnovšou aktivitou bojuje o post prvoradého jastraba v Bielom dome. Viacerí si v tejto súvislosti všímajú skutočnosť, podľa ktorej Trump de iure nezačal jedinú vojnu. Na druhej strane je pravdou, že napriek sľubom neukončil ani jeden konflikt s účasťou USA.
Podľa stredoázijského informačného portálu Imperia zabránia hroziacej hrozbe eskalácie napätia tri hlavné kroky: v prvom rade treba udržať pri živote pôvodnú medzinárodnú dohodu 6+1 – Rusko, USA, Británia Čína, Francúzsko, Nemecko a Irán. Následne bude potrebné dosiahnuť dohodu o úlohe Iránu v Sýrii a ako posledné, nie však čo do významu, je nevyhnutné dosiahnuť zhodu v prípade miesta Iránu v budúcom regionálnom bezpečnostnom systéme.