Rozhovor, v ktorom povedala, že cíti ešte väčšiu zodpovednosť spojiť sa s inými, aby zabezpečila budúcnosť Európy, vyvolal špekulácie o tom, či sa nechystá na niektorý z najvyšších postov v rámci inštitúcií EÚ. Takú možnosť však Merkelová vo stvrtok odmietla. Po odchode z postu kancelárky nechce nijaký politický úrad. „Rozhovor som poskytla ako nemecká kancelárka a myslím si, že je dôležité, aby som ako nemecká kancelárka skôr posilnila ako utlmila svoje snahy o dobrú a fungujúcu Európu,“ povedala po stretnutí s holandským premiérom Markom Rutteom. Zopakovala tiež, že platí to, čo hovorila už predtým – po odchode z postu v Berlíne nie je k dispozícii na nijakú politickú funkciu, nech je to kdekoľvek.
V rozhovore, ktorý zverejnilo šesť európskych denníkov, vyzvala centristické strany, ku ktorým patria aj jej ľudovci, aby sa nezahrávali s populistickými gestami. Jednoznačne odmietla, aby sa umiernený pravicový blok ľudovcov v europarlamente otváral populistom, ako je šéf talianskej Ligy Matteo Salvini. „Toto je naozaj čas, keď musíme bojovať za naše princípy a základné hodnoty. Hlavy štátov a vlád rozhodnú, ako ďaleko nechajú populizmus zájsť, alebo či sme v konečnom dôsledku ochotní prijať spoločnú zodpovednosť. Už nestačí argumentovať, že sme sa tešili 70 rokom mieru v Európe. Bez argumentov na obranu Európy zameraných do budúcnosti bude európsky mierový projekt ohrozený viac, ako si možno myslíme,“ zdôraznila.
Odkázala tiež, že „je na každom z nás, ako sa budeme starať o tento jedinečný projekt, ktorý voláme EÚ“. Kompromisy a schopnosť vcítiť sa do situácie iných sú podľa nej kľúčom. EÚ tiež potrebuje určiť si pozíciu zoči-voči globálnym hráčom, ako sú Čína, Rusko, ale aj USA. Podľa Merkelovej sa musí naučiť reagovať jednotnejšie na ruské zasahovanie do volieb, na ekonomickú moc Číny či na americký monopol na digitálne služby. „Čína, Rusko a USA nás znovu a znovu nútia hľadať spoločný postoj. Vzhľadom na naše rozdielne záujmy je to často ťažké. Ale urobili sme to – napríklad pri našom postoji ku konfliktu na Ukrajine. Naša stratégia voči Afrike je teraz tiež spoločná, čo ešte pred pár rokmi bolo nemysliteľné. Napriek tomu naša politická sila nie je ešte primeraná hospodárskej,“ povedala Merkelová v rozhovore.
Za naliehavý problém považuje aj globálnu enviromentálnu krízu. „Je tu nedostatok dôsledných politických činov na globálnej úrovni,“ povedala. Potvrdila svoj cieľ dosiahnuť, aby Nemecko bolo do roku 2050 uhlíkovo neutrálne. Pripustila však, že najväčšiu starosť cíti pri riešení problému, ako dosiahnuť ochranu prírody a zároveň zabezpečiť ekonomický úspech.
TV Pravda: Enviromentálna kríza trápi aj školákov na Slovenku. V Bratislave, Zvolene a Košiciach vymenili koncom apríla školské lavice za námestia, aby nahlas upozornili na nezvratné klimatické zmeny a žiadali vládu, aby zastavila ťažbu dreva na priemyselné účely a ťažbu hnedého uhlia hornonitrianskej lokalite. My sme sa protestujúcich študentov opýtali, ako konkrétne prispievajú k záchrane Zeme. Ich odpovede si pozrite vo videu. (vysielané 26.4.2019)