„A tak modifikácia stroja Tu-134B natrvalo pristála v Leteckom historickom múzeu v areáli novosibírskeho letiska Tolmačevo,“ oznámil Andrej Gulov, generálny riaditeľ spoločnosti. Ukázalo sa však, že stroj „neodpísali“ všetci. Podľa agentúry TASS bude naďalej slúžiť napríklad v raketovo-kozmickom rezorte. Ruský koncern Kosmos ho bude využívať aj naďalej na pracovné a charterove lety.
„Je to bezpečné lietadlo aj keď malo veľký apetít a bolo ho aj poriadne počuť pri štarte či pristátí,“ podelil sa o skúsenosti Andrej Krutov, jeden z jeho dlhoročných pilotov, na portáli Aviaforum. Napokon lietadlo v prípade hlučnosti dostalo v zahraničí niekde výnimku. Ako prvý civilný stroj sovietskej výroby získal licenciu v súlade s britskými normami letovej spôsobilosti. Lietadlo malo však ešte jedno prvenstvo: na rozdiel od všetkých strojov, iba v tomto ste sa mohli kochať na toalete pohľadom z okna…
Ako pripomína aj britská BBC, konkrétne „posledný“ stroj Tu-134B na palube s cestujúcimi vyrobili v roku 1980. Križoval tak nebo takmer 40 rokov. Podľa portálu Vesti Irkutsk bol napríklad celý rok aj súkromným lietadlom ďalšej, tentoraz speváckej legendy Ali Pugačevovej a niesol aj jej meno. Napokon stroj premaľovali. Po tom, čo sa stal súčasťou leteckého parku spoločnosti Alrose. Prvý let v jej službách bol rovnaký ako ten posledný – teda Irkutsk – Mirnyj.
Lietadlo Tu-134 určené na krátke a stredné trate vyrábali v rôznych modifikáciách. Od civilných, cez špeciálne až po lietajúce laboratóriá. V minulom roku niekoľko desiatok strojov využívala ruská armáda. Jeden z najrozšírenejších typov lietadiel vo vtedajšom ZSSR vyrábali sériovo v Charkovskom leteckom podniku od roku 1965 do roku 1984. Celkove vyrobili vrátane všetkých modifikácií 850 strojov, z ktorých približne 130 lietali predané do zahraničia. Nevynímajúc Československo. Posledné lietadlo Tu-134 opustilo výrobnú halu v roku 1989.
Podľa výrobcu legendy koncernu Tupolev v službách Aeroflotu počas sovietskych čias i neskôr v rámci RF prepravil tieto stroje približne 10 miliónov cestujúcich a tisíce ton pošty a iného nákladu.
Rovnako, ako aj v prípade iných lietadiel, sa ani stroju Tu-134 nevyhýbali tragické havárie. A tak mal dolietať na pravidelných linkách už v roku 2012. Po tom, čo po roku 2000 zahynuli v jeho troskách desiatky ľudí. Išlo väčšinou o chybu posádky, ako to bolo napríklad v prípade tragédie z roku 2007 v Samare či Petrozavodsku v roku 2011. V súvislosti s tragédiami šéf koncernu Rosaviacia Alexandr Neraďko vtedy informoval, že napríklad iba 9 strojov typu Tu-134 z celkového počtu 90, ktoré v tom čase lietali, bolo vybavených varovným systémom pred nárazom do terénu, akým je dnes TCAS a ktorý vyžaduje medzinárodná norma leteckej bezpečnosti.
Napokon Aeroflot vymenil Tu-134 za Airbus A320 a Suchoj Superjet 100. Pritom konštruktéri Tupoleva už v roku 1980 pracovali na novom type Tu-334 na základe Programu rozvoja civilnej leteckej techniky v Rusku do roku 2000. Zo štátneho rozpočtu na vývoj vydelili 100 miliónov dolárov. V roku 2003 získal nový stroj dokonca aj certifikát. Trinásť rokov rozhodovala vláda o spustení jeho sériovej výroby. Vyberala medzi štyrmi možnými výrobcami. Dôveru vládnej moci získal v roku 2005 Kazanský letecký podnik. S tým, že spustí výrobu o dva roky neskôr. Napokon prednosť dostal Suchoj Superjet 100.
„Znamená to, že zastavenie programu výroby lietadla Tu-334 nebolo výsledkom analýzy trhu, štúdie ponuky a dopytu, ale skutočnosťou, že išlo o konkurenčný projekt s projektom Superjet,“ konštatovala napokon aj ruská obchodná komora citovaná BBC.