Energetická biela kniha, ktorú v piatok prijala vláda, uvádza, že Japonsko čelí „urgentnej úlohe“ znižovania uhlíkových emisií zo zariadení, ktoré sú vo veľkom odkázané na fosílne palivá, ktoré nahrádzajú nedostatok čistejšej jadrovej energie.
Výzva prichádza v čase pomalej obnovy jadrových reaktorov vo Fukušime a pretrvávajúcich nálad proti jadrovej energii po havárii z roku 2011.
Japonsko chce ďalší rozvoj obnoviteľných zdroj energie a stanovilo si cieľ ich 22 až 24-percentné zastúpenie. Rovnaký podiel by mala mať aj jadrová energia. Tokio sa tiež zaviazalo do roku 2030 znížiť uhlíkové emisie o 26 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2013.
Doteraz sa jej podarilo znížiť emisie o sedem percent. Obnoviteľné zdroje energie tvoria v Japonsku 16 percent energetických zdrojov, jadrová energia mala v roku 2017 iba trojpercentný podiel. Uhlie a zemný plyn mali zastúpenie 74 percent. Pred haváriou vo Fukušime pochádzala približne jedna tretina energie v Japonsku z jadra.
V marci 2011 zasiahlo východojaponské pobrežie ostrova Honšu ničivé zemetrasenie. Masívne otrasy a následné vlny cunami vyradili z funkcie chladiace systémy troch zo šiestich reaktorov jadrovej elektrárne vo Fukušime a spôsobili únik veľkého množstva radiácie do prostredia. Išlo o najhoršiu jadrovú katastrofu od výbuchu elektrárne v Černobyle v roku 1986.