Čo znamená prípad Ivana Golunova pre prezidenta Vladimira Putina?
Priamo to nie je vážny problém. Je to skôr akési prechodné zahanbenie. Lenže podčiarkuje hlbšie výzvy, ktorým čelí šéf Kremľa. Elity sa správajú čoraz viac ako predátori a majú čoraz menšie zábrany. No rastie počet Rusov, ktorí sú ochotní uveriť, že niečo môžu zmeniť, a preto protestujú. Neprekvapilo ma, keď úrady zasiahli proti demonštrácii. Po tom, čo prepustili Golunova, chceli vyzerať tvrdo. Celkovo sa však moc pomaly vytráca Putinovi z rúk. Týka sa to jeho kontroly nad elitami aj nad masami.
Nakoľko je bezpečná pozícia Putina?
Nikto sa mu ešte priamo nepostaví. Má absolútnu kontrolu nad tým, čo sa dá nazvať mechanizmom presadzovania sily. Putin však stojí pred niekoľkými výzvami. V prvom rade nie je nesmrteľný. Okrem toho sa zdá, že by sa rád zbavil niektorých povinností. Lenže otázka, ako manažovať systém, je vždy problémom pre autoritatívnych vládcov. Zatiaľ to však nevyzerá tak, že by ho ohrozili protesty ani prípadný tlak zvnútra režimu.
Ako to ruský prezident riadi?
Putin chápe, ako funguje moc. Vytvoril systém, v ktorom sú viaceré centrá moci, ktoré na seba navzájom dozerajú. Hlavným nástrojom, ktorým si režim udržiava moc, je Národná garda, a tá je ochotná to robiť. Nič nesvedčí o opaku. Rusi budú protestovať, búria sa proti niektorým veciam, ale nie je to systematická opozícia.
Keď ste spomenuli centrá moci, čo je klasický princíp rozdeľuj a panuj, je ich súčasťou niekto, o kom by ste povedali, že ho treba sledovať ako možného nástupcu Putina?
Keby ruský prezident zajtra skončil, vedenie by prebral jeden či viacerí ľudia z najvyšších poschodí moci. Ale ak hovoríme o riadenom nástupníctve, tak do istej miery to asi bude vyzerať ako v prípade samotného Putina. Keď nastúpil po Borisovi Jeľcinovi, málokto o ňom vedel. Možno Putina nahradí nejaký súčasný regionálny guvernér či starosta dôležitého mesta. Azda o pár rokov budeme svedkami masívnej kampane, že tento človek odvádza perfektnú prácu a hodil by sa aj v Moskve. Ak niečo také uvidíme, myslím, že to bude znamenie, kto je vyvolený.
Aká je úloha premiéra Dmitrija Medvedeva?
Je domovníkom režimu. Putin nie je mikromanažérom. Medvedev je tam na to, aby prijaté rozhodnutia uviedol do praxe. A nerobí to úplne zle. Napriek tomu, že sa hovorí, že končí, stále zostáva premiérom. Medvedev akceptoval úlohu obetného baránka, na ktorého sa dajú zvaliť všetky problémy. Putin nehovorí, že urobil chyby. Vždy je vinná vláda. Okrem toho, keby si teraz Putin vybral iného premiéra, okamžite by všetci špekulovali, že je to jeho možný nástupca. Prezident tiež vie, že sa Medvedeva nemusí obávať. Ukázalo sa to, keď bol súčasný predseda vlády hlavou štátu. V okolí Medvedeva boli ľudia, ktorí ho nabádali, aby sa Putinovi postavil.
Aj na Západe sa vyskytli takéto hlasy. Viditeľné to bolo vo vláde amerického prezidenta Baracka Obamu.
A bola to veľká chyba, ktorá do značnej miery pochovala Medvedevove možné šance.
Máte definíciu Putinovho režimu?
Je to adhockracia. Nezáleží na tom, aké ministerstvo riadite, aký je váš titul, dôležité je, čo od vás požaduje systém tu a teraz. Podnikateľ Jevgenij Prigožin riadi alternatívne ozbrojené sily. Ministerstvo obrany má pod palcom spravodajské operácie a dezinformačné farmy trolov. Putinov režim sa podobá na cársky dvor. Jedných obľúbencov nahrádzajú iní, poradcovia majú vlastné okruhy moci. A keď sa Putin rozhodne, že je potrebné niečo urobiť, vyberie si, kto to spraví.
Má ruský prezident absolútnu moc?
Putin nie je všemocný a určite nie je za všetkým, čo sa v Rusku deje.
Nemyslím to. Skôr, či ak sa Putin rozhodne, že niečo chce, vždy to v Rusku dostane?
Nie vždy. Každá akcia vyvoláva reakciu. Putin je len jeden človek. Vládne prostredníctvom elít. Má ľudí na riadenie krajiny. Stáva sa, že Putin niečo chce, ale nestane sa to, lebo ostatní ho ignorujú. Niekedy sa to týka špecifických politických návrhov, inokedy grandióznych rozvojových projektov pre Rusko. Okrem toho Putin nevie vždy o všetkom. Ruský prezident nie je človek, ktorý by sa vyžíval v detailoch. Takže sa dejú veci v systéme, ktorými sa nezaoberá. Existujú aj ľudia, ktorých Putin potrebuje. Klasickým prípadom bolo, keď v roku 2016 zatkli ministra Alexeja Uľukajeva. Bolo jasné, že to na neho pripravili protivníci v rámci režimu ako Igor Sečin. Putinovi sa to nepáčilo. Vnímal Uľukajeva ako lojálneho. Ale hoci ruský prezident hundral, nešiel proti Sečinovi, ktorý šéfuje spoločnosti Rosnefť. Podobne to bolo s vraždou Borisa Nemcova v roku 2015, za ktorou určite stál čečenský líder Ramzan Kadyrov. Viacerí ľudia vtedy Putinovi hovorili, že je to šanca zbaviť sa Kadyrova. Ale ruský prezident v skutočnosti nie je až taký odvážny. Putin sa obával konfliktu s Čečenskom. Takže sa dejú veci, ktoré sa mu nepáčia, pri ktorých vyzerá zle alebo ho zahanbia. Ale nič s nimi neurobí. Píšem o tom aj v knihe Musíme hovoriť o Putinovi, ktorá tohto roku vyjde v slovenčine. Putin v konečnom dôsledku môže rozhodnúť o všetkom. Ale vie, že túto moc musí používať opatrne. Týka sa to aj problému nástupníctva.
Prečo?
Lebo nemôže len tak na niekoho ukázať a povedať, že ostatní majú toho človeka nasledovať.