Viacero ministrov zahraničných vecí v tejto súvislosti podporilo výzvu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na nezávislé vyšetrovanie výbuchov, ktoré poškodili dva tankery. Tento incident viedol k zvýšeniu napätia v oblasti Perzského zálivu a spôsobil aj prudké stúpanie cien ropy.
Americký prezident Donald Trump sa vyjadril, že za útokmi v Ománskom zálive stojí Irán. K tomuto názoru sa prikláňa aj Spojené kráľovstvo, avšak EÚ vyzýva na opatrnosť.
To potvrdil aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, keď na otázky novinárov na túto tému upozornil, že sa treba opierať iba o fakty a vylúčiť rôzne dohady.
„Je potrebné zachovať pokoj, rešpektovať medzinárodné právo a snažiť sa zamedziť ďalšej eskalácii situácie,“ vysvetlil Lajčák. Európska únia by podľa jeho slov mala dodržiavať svoje záväzky v súlade s medzinárodným právom a snažiť sa zistiť okolnosti, ktoré viedli k útokom na tankery.
Zároveň odmietol spájať riešenie tejto otázky s inými, ktoré sa týkajú Iránu. „Ak by sme všetko dali do jedného balíka, bol by z toho veľký chaos,“ dodal.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas novinárom pripomenul, že EÚ pozná zistenia americkej a britskej spravodajskej služby, podľa ktorých je za útoky na tankery zodpovedný Irán, ako však dodal, Únia tieto správy porovnáva so spravodajskými informáciami svojimi. „Myslím, že musíme postupovať veľmi, veľmi opatrne,“ zdôraznil Maas.
V rovnakom duchu vystúpil aj šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto, ktorý chce, aby EÚ mala „úplné dôkazy“ predtým, než dospeje k nejakému rozhodnutiu.
Minister zahraničných vecí Luxemburska Jean Asselborn v tejto súvislosti varoval pred opakovaním diplomatických krokov z roku 2003, ktoré viedli k invázii do Iraku. „Som presvedčený – tak ako som bol aj pred 16 rokmi -, že by sme nemali robiť tú chybu, že uveríme, že problémy na Blízkom východe môžeme vyriešiť so zbraňami,“ povedal.