Návrh vyvolal napätie v krajine, ktorá sa stále spamätáva z ničivých balkánskych vojen z 90. rokov, informuje agentúra AFP.
Bosna je od skončenia medzietnického konfliktu z rokov 1992–95 rozdelená na dve poloautonómne entity – miestnymi Srbmi ovládanú Republiku srbskú a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny.
V apríli vyvstala polemika po tom, ako zákonodarcovia v Republike srbskej prijali pracovnú verziu legislatívy, ktorá umožňuje vycvičiť približne 1000 civilistov. Tí budú môcť následne slúžiť ako záložné policajné sily. Prezentovaným dôvodom tohto kroku je pomôcť pri kontrole prílevu migrantov.
Toto opatrenie vyvolalo znepokojenie medzi bosnianskymi Moslimami, ktorí ho začali vnímať ako hrozbu. Deň predtým, ako sa malo o predmetnej legislatíve rokovať, bosnianskosrbské ministerstvo vnútra vyhlásilo, že z návrhu policajného zákona "stiahne všetky pasáže týkajúce sa rezervnej polície.
K stiahnutiu došlo potom, keď medzinárodný vyslanec OSN pre Bosnu a Hercegovinu Valentin Inzko, poverený dohľadom nad dodržiavaním mierovej dohody v krajine, skritizoval v máji daný návrh ako ohrozenie situácie.
„Neprispieva to k mieru a stabilite, skôr vytvára negatívnu špirálu nedôvery a súperenia,“ vyhlásil Inzko, keď predkladal svoju pravidelnú správu v Bezpečnostnej rade OSN.
Hoci sa bosnianska vojna skončila pred takmer štvrťstoročím, krajina podľa AFP zostáva stále príkro rozdelená pozdĺž etnických hraníc. Konflikt medzi miestnymi Chorvátmi, Moslimami (Bosniakmi) a Srbmi si vyžiadal 100 000 mŕtvych.