Vláda Spojených štátov označila koncom apríla Padrina za jedného z popredných činiteľov, ktorí sa zúčastňovali na rokovaniach s opozičným lídrom Juanom Guaidóom o vytvorení prechodnej vlády.
Padrino odvtedy verejne vyhlasoval lojálnosť Madurovi – spolu s väčšinou predstaviteľov ozbrojených síl, ktoré sú považované za hlavný dôvod, prečo sa Maduro udržal pri moci napriek ekonomickému úpadku krajiny.
„Rozhodol som sa potvrdiť… Vladimira Padrina ako ministra, aby mohol naďalej žiariť svojou povahou, svojou inteligenciou, svojím vojenským vodcovstvom,“ povedal Maduro počas vojenskej ceremónie vysielanej v štátnej televízii.
Ministerstvo financií USA v roku 2018 uvalilo sankcie na Padrina za to, že pomáha Madurovi držať sa pri moci kontrolou nad armádou. Päťročné pôsobenie Padrina na poste ministra obrany je neobvykle dlhé, keďže väčšina jeho predchodcov z uplynulého desaťročia nezotrvala vo funkcii viac než jeden rok, približuje Reuters.
Vojenskí experti uvádzajú, že Padrino už prekročil termín svojho odchodu do výslužby, dodávajú však, že je vnímaný ako jeden z mála predstaviteľov schopných zachovať v radoch armády súdržnosť.
Agentúra Reuters pri svojom skúmaní venezuelských ozbrojených síl dospela k záveru, že dve desaťročia reforiem zosnulého lídra Huga Cháveza viedli k nejasnej veliacej štruktúre, nadbytku vysokých dôstojníkov či rozšírenému využívaniu vojakov ako zdroja lacnej pracovnej sily pre miestnych politikov.
Opozícia oznámila obnovenie rozhovorov s vládou
Guaidó v nedeľu oznámil aj to, že nové rozhovory medzi opozíciou a vládou prezidenta Madura, sprostredkované Nórskom, sa budú konať na Barbadose. Informovala o tom agentúra AFP.
Termín obnovenia dialógu na novom mieste Guaidó nespresnil. Nórske ministerstvo zahraničných vecí však podľa agentúry AP uviedlo, že predstavitelia venezuelskej vlády a opozície v nedeľu súhlasili so stretnutím na karibskom ostrove počas najbližšieho týždňa.
„V reakcii na sprostredkovanie Nórskeho kráľovstva sa (opozícia) zúčastní na stretnutí so zástupcami uzurpátorského režimu na Barbadose, aby nadviazala rokovania o ukončení diktatúry,“ uviedol Guaidó vo vyhlásení.
Delegácie zastupujúce súperiace politické tábory vo Venezuele sa stretli v Osle po prvý raz koncom mája v rámci procesu, ktorý sa pod záštitou Nórska začal dva týždne predtým s cieľom nájsť riešenie ekonomickej a politickej krízy v juhoamerickej krajine.
Na ropu bohatú Venezuelu sužuje už päť rokov hospodársky pokles poznačený nedostatkom potravín, liekov a iných základných potrieb. Ekonomická kríza prinútila z krajiny odísť milióny ľudí. OSN odhaduje, že humanitárnu pomoc potrebuje viac než sedem miliónov Venezuelčanov.
Situácia prerástla do politickej krízy v januári, keď sa predseda Národného zhromaždenia Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta s odôvodnením, že opätovné zvolenie Madura nebolo legitímne. Guaidóa uznali USA a ďalších vyše 50 krajín, nedokázal však zbaviť moci Madura, ktorého podporujú Kuba, Rusko a Čína.
Minulý utorok Guaidó ešte vyhlásil, že nie sú plány opätovne otvoriť uviaznuté rozhovory s „vražednou diktatúrou“ Madura. Dodal však, že by znova „oficiálne komunikoval“ s vládou, ak by boli oznámené nové rokovania zamerané na ukončenie Madurovho režimu.
Guaidó žiada, aby rozhovory viedli k odchodu Madura z funkcie prezidenta, ktorú zastáva od roku 2013, odovzdaniu moci prechodnej vláde a následne „slobodným voľbám s medzinárodnými pozorovateľmi“.
Maduro opakovane uviedol, že dialóg s opozíciou „bude pokračovať“, a to v záujme „mieru vo Venezuele“.