„Šakali,“ označil Salvini na twitteri pracovníkov mimovládok. Mimochodom, medzi dobrovoľníkmi, ktorí pomáhali na lodi Alex, bol aj syn talianskeho ministra financií, teda Salviniho kolegu vo vláde.
Podľa hovorkyne organizácie Mediterranea posádka nemala inú možnosť, ako zamieriť do najbližšieho prístavu – teda na Lampedusu – pre zhoršujúce sa zdravotné a hygienické podmienky na palube. Boli na nej aj ženy a deti. Zásoby potravy a vody si tam pre nedostatok priestoru nemohli dovoliť.
Plavidlo po dvojdňovom čakaní na mori dorazilo na Lampedusu len pár dní po tom, čo tam napriek zákazu zakotvila loď Sea Watch a jej kapitánku Carolu Racketeovú zatkli. Neskôr súd rozhodol o jej prepustení z domáceho väzenia a čiastočne ju zbavil obvinenia.
Takéto situácie sa však budú zrejme opakovať. Salviniho sprísnený zákon, ktorý má zabrániť mimovládkam vo vstupe do talianskych prístavov, sa podľa denníka La Repubblica nevzťahuje na humanitárne lode. Denník vychádza z rozhodnutia súdu v prípade Racketeovej.
Podľa pravidiel, ktoré platia od júna, hrozí mimovládkam, ktoré vstúpia do talianskych vôd bez povolenia, pokuta až 50-tisíc eur a zhabanie ich plavidiel. Najnovšie chce Salvini zvýšiť pokuty až na milión eur a uľahčiť zhabanie lodí.
K talianskym brehom pôvodne mierila aj loď Alan Kurdi nemeckej organizácie Sea Eye so 65 ľuďmi na palube. Utečenci z lode, ktorá dostala názov podľa utopeného sýrskeho chlapčeka, ktorého fotografia sa v roku 2015 stala obrazom situácie utečencov na mori, však napokon zakotvili na Malte. Tamojšia vláda to umožnila po rokovaniach s Európskou komisiou a Nemeckom s tým, že utečenci na ostrove nezostanú. Troch ľudí, ktorí potrebovali zdravotnícku pomoc, previezli na ošetrenie, ďalších si majú prevziať iné štáty EÚ. Malta zároveň oznámila, že tiež zachránila skupinu 50 ľudí.
„Všetci sú veľmi vyčerpaní, niektorí sú v zlom stave. Vidno na nich, že celé mesiace boli v hrozných podmienkach. S niektorými sme začali hovoriť, niektorí boli v detenčných centrách v Líbyi päť rokov,“ povedal o utečencoch Marcel Ditt z posádky lode Alan Kurdi pre Deutsche Welle. Aj pre podmienky v líbyjských táboroch záchranári týchto ľudí nevracajú späť do Líbye. Nepovažujú ju za bezpečnú krajinu a podľa medzinárodného práva ľudí zachránených na mori treba doviesť do bezpečného prístavu.
Veľkú časť ľudí si prevezme Nemecko. Potvrdil to nemecký minister vnútra Horst Seehofer. „V duchu európskej solidarity vezmeme 40 z nich,“ vyhlásil Seehofer. Ten zároveň vyzval Salviniho, aby s blokádou prístavov pre lode mimovládok skončil. Lode so zachránenými ľuďmi nemožno nechať celé dni len tak na mori. Salvini na to reagoval podráždene a zopakoval svoj postoj, že prístavy neotvorí.
Organizácia Sea Eye medzitým vyzvala lídrov EÚ, aby našli nejaké stálejšie riešenie situácie. Pripomína, že ľudia, ktorých zachraňujú z vratkých člnov, sú ľudské bytosti. „Ad hoc dohody nie sú riešením. Treba prijať predvídateľný mechanizmus vylodenia. Záchrana na mori nie je politická hra, je to vec života a smrti,“ vyhlásila aj organizácia Lekári bez hraníc. Na pomoc migrantom vyzval včera aj pápež František.
Taliansko tvrdí, že pri riešení problému zachránených ľudí na mori je osamotené. Žiada členské štáty EÚ, aby si utečencov prerozdeľovali.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu od roku 2015 sa do Talianska dostalo cez Stredozemné more pol milióna ľudí. Pri pokuse dosiahnuť Európu tento rok zomrelo už 426 ľudí.