Tak zhodnotila dnešné stretnutie s Borisom Johnsonom zástupkyňa umiernenej proírskej strany v Severnom Írsku Nicola Mallonová. Radikálna strana Sinn Féin bola ostrejšia a včera zopakovala požiadavku, aby v prípade brexitu bez dohody bolo vypísané referendum o zjednotení ostrova a spojení Severného Írska s Írskom. Obyvatelia Severného Írska si podobne ako Škóti v plebiscite pred troma rokmi brexit neželali.
Johnson sa postupne stretol s piatimi hlavnými severoírskymi stranami – proírskymi republikánmi aj probritskými unionistami, ktorí sú za zotrvanie vo zväzku s Britániou. Chcel riešiť problém chýbajúcej spoločnej regionálnej vlády, na ktorej sa už vyše dva roky nevedia dohodnúť radikáli oboch strán.
Na programe bol, samozrejme, aj brexit a jeho dôsledky pre Severné Írsko. Brexit bez dohody by znamenal vznik viditeľných hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom, ale aj veľké hospodárske škody. Prihraničné oblasti však Johnson nenavštívil.
Nezískal si ani dôveru proírskych strán. Na súkromnej večeri sa stretol len so zástupcami radikálov z Demokratickej unionistickej strany, ktorá bola jediná v Severnom Írsku, čo podporovala brexit. Navyše, od podpory jej poslancov v britskom parlamente závisí terajšia menšinová vláda konzervatívcov na čele s Johnsonom.
Proírski radikáli preto neveria, že Johnson ako britský premiér – tak ako káže mierová zmluva z roku 1998 – zachová neutralitu vo vzťahu k Severnému Írsku a nebude podporovať len unionistov. Aj zástupkyňa umiernenej proírskej strany poznamenala, že Johnson sa na situáciu pozerá očami radikálnych unionistov.
Už samotná nefunkčná regionálna samospráva naznačuje komplikácie v mierovom procese. Ešte viac však miestnych obyvateľov trápi brexit s termínom ku koncu októbra, ktorý by v prípade odchodu Británie z EÚ bez dohody priniesol obnovenie hraničných a colných kontrol. Keďže Británia nechce zostať v colnej únii a súčasťou jednotného trhu EÚ, obnoveniu viditeľnej hranice má podľa vyrokovanej dohody zabrániť tzv. írska poistka.
Írsku poistku však Johnson a unionisti odmietajú. Poistka by za istých okolností udržala Britániu v colnej únii a ak by sa po prechodnom období nenašlo iné riešenie, na Severné Írsko by sa vzťahovala časť pravidiel spoločného trhu EÚ. V takom prípade by nebolo nutné obnoviť hraničné kontroly.
„Poistka je trvajúcou a zásadnou chybou dohody o brexite a je veľmi dôležité, aby zmizla,“ vyhlásila šéfka radikálnych unionistov Arlene Fosterová. Poistka by podľa nej „v podstate rozbila“ Spojené kráľovstvo. Brusel obvinila, že je agresívny a chce Spojené kráľovstvo rozbiť.
Neviditeľné hranice na ostrove sú súčasťou mierovej dohody, ktorá ukončila vyše 30 rokov trvajúce sektárske násilie v Severnom Írsku. Johnson tvrdí, že aj v prípade tvrdého brexitu bez dohody sa hraničné kontroly neobnovia. V skutočnosti však, ak Spojené kráľovstvo prestane byť súčasťou EÚ a spoločného trhu bez akejkoľvek dohody, na obchod medzi Britániou a štátmi EÚ sa budú vzťahovať pravidlá a clá Svetovej obchodnej organizácie, čo znamená, že colné kontroly bude nutné zaviesť.
Potenciálne narušenie mierovej dohody má odozvu aj za Atlantikom. Výbor Priateľov Írska v americkom Kongrese, v ktorom sú združení republikáni aj demokrati, už varoval Londýn, že Kongres môže blokovať budúcu obchodnú dohodu medzi USA a Britániou, ak sa brexit prejaví na írskych hraniciach a ohrozí mierový proces.
Podľa denníka Guardian tvrdý brexit a otázka írskych hraníc sa dokonca môže stať jednou z tém prezidentských volieb v Spojených štátoch. K írskym koreňom sa hlási desatina obyvateľov USA a mnohí z nich žijú v štátoch, v ktorých budú kandidáti robiť intenzívnu kampaň.
Írsko na poistke trvá a má podporu ostatných členov EÚ. Brusel aj preto Londýnu opakovane odkazuje, že brexitovú zmluvu, ktorú britský parlament už tri razy odmietol, nebude otvárať a znovu o nej rokovať. Johnson sa zas na rokovania nechystá, kým EÚ svoj postoj nezmení a opakuje, že Británia odíde z EÚ 31. októbra s dohodou alebo bez nej. „Írsko sa nenechá šikanovať… Brexit nebol náš nápad,“ reagoval írsky premiér Leo Varadkar.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.