Pre prezidenta Emmanuela Macrona, hostiteľa summitu G7, bola spoločná reakcia Francúzska, USA, Británie, Nemecka, Talianska, Kanady a Japonska na požiare nivočiace amazonské pralesy prioritou vrcholnej schôdzky v Biarritzi.
„Náš dom horí. Doslova. Amazónia, pľúca našej planéty, ktoré produkujú 20 percent nášho kyslíka, horí. Je to medzinárodná kríza," spustil Macron alarm na úvod trojdňového stretnutia. Na záver podujatia s uspokojením oznámil, že jeho iniciatíva získala podporu všetkých účastníkov. Pomoc pri hasení požiarov v Amazónii podľa šéfa Elyzejského paláca prisľúbil aj americký prezident, hoci na rannom rokovaní o ochrane klímy a biodiverzity sa nezúčastnil.
Trump sa podľa Sky News vyhovoril, že má dohodnuté dvojstranné stretnutia s nemeckou kancelárkou a indickým premiérom. Ani Angela Merkelová, ani hosť summitu G7 Naréndra Módí však v skutočnosti na diskusii o environmentálnych témach nechýbali.
Trump je známy skeptickým postojom ku klimatickým zmenám; raz sa dokonca vyjadril, že je to podvod vymyslený Číňanmi. „Nebol v miestnosti, ale jeho tím tam bol,“ obhajoval šéfa Bieleho domu Macron. „Nemali by ste absenciu amerického prezidenta nijako interpretovať,“ požiadal novinárov a dodal: „Spojené štáty sú s nami na rovnakej lodi v prípade biodiverzity i amazonskej iniciatívy.“ Trump neskôr iba dodal, že aj on chce čistý vzduch a vodu.
Väčšina z uvoľnenej sumy sa má použiť na naliehavé vyslanie lietadiel na hasenie požiarov do Amazónie. Pomoc je určená pre Brazíliu a ďalších osem latinskoamerických krajín s dažďovými pralesmi. O podobnej pomoci uvažujú krajiny G7 aj v prípade Afriky, kde tiež horia dažďové pralesy. Macron avizoval aj ďalší krok, ktorým má byť opätovné zalesnenie Amazónie. Túto iniciatívu plánuje ohlásiť na budúci mesiac na Valnom zhromaždení OSN.
Brazílsky národný ústav INPE minulý týždeň zverejnil štatistiku, podľa ktorej sa počet lesných požiarov v Brazílii oproti vlaňajšku zvýšil o 83 percent. Od januára INPE zaznamenal bezmála 80-tisíc ohnísk lesných požiarov v Brazílii. Podľa expertov požiare zakladajú väčšinou poľnohospodári a chovatelia dobytka, aby získali novú ornú pôdu a pasienky, a tiež banské spoločnosti, ktoré ťažia z benevolentného prístupu krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara. Ten v minulosti opakovane označil ochranu dažďového pralesa za prekážku pre ekonomický rozvoj krajiny.
Po ostrej kritike zo strany Francúzska a Írska, ktoré pohrozili, že ak Brazília nezačne dostatočne rázne bojovať s lesnými požiarmi, tak zablokujú ratifikáciu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a združením juhoamerických krajín, Bolsonaro v nedeľu nariadil nasadiť do hasenia armádu i vzdušné sily. Na rozdiel od ostatných lídrov amazonských krajín sa k ponúkanej pomoci stavia odmietavo. „Nemôžeme prijať, že prezident Macron podniká neodôvodnené útoky na Amazóniu, ktoré maskuje ideou ,aliancie' krajín G7 na ,záchranu' Amazónie, ako by sme boli kolónia alebo krajina nikoho,“ napísal dnes Bolsonaro na twitteri. „Rešpekt k suverenite ktorejkoľvek krajiny je minimom, čo možno v civilizovanom svete očakávať.“
Skeptické hlasy sa však ozývajú aj z druhej strany, ktorá od mocných sveta očakávala energickejšie kroky zoči-voči obrovskej ekologickej katastrofe. „Svetoví lídri zhromaždení v Biarritzi sa dohodli, že poskytnú 20 miliónov dolárov na financovanie vyslania hasičských lietadiel do Južnej Ameriky. To je dobrá správa,“ komentovalo výsledok summitu G7 Radio France internationale a dodalo: „Nezdá sa však, že by urobili veľa pre riešenie základných ekonomických problémov, ktoré spôsobujú, že vypaľovanie dažďových pralesov je takým výnosným podnikaním.“
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.